Pred dvoma týždňami na tomto mieste písal o kríze a budúcnosti Pavol Frešo, minulý týždeň Lucia Žitňanská. Dnes svoju predstavu ponúka Viliam Novotný. Mnohé škandály. Kauza gorila. Nezhody a šarvátky. Pád vlády. Účtom za naše vládnutie sa stala strata dôvery, znechutenie a odmietnutie voličmi v marcových voľbách. Bolo to zaslúžené. Stredo-pravé strany sa pohľadom zvonku v ostatných rokoch do veľkej miery zmenili len na strany moci. Stratili svoj programový a reformný charakter. Vláda Ivety Radičovej, ktorej hlavným tmelom mala byť pravicová politika, sa nevedela dohodnúť ani na takej základnej otázke, ako je odvodová reforma. Naša silná stránka sa stratila. Čo nám teda zostalo?

Dozvedel som sa, že vládny program Roberta Fica nemá víziu. Zvláštne. Pátos roka 1989 viedol k tomu, že každé riešenie sa muselo najprv vygenerovať, mať svoju filozofiu a víziu. Všetci ten slovník používali, len nitriansky telocvikár Ivan Mačura sa bál, že kvôli slovu šanca nikto neporozumie volebnému sloganu Šanca pre Slovensko.

Hoci manžel ju celé roky týral, nikto jej nepomohol. Polícia ju vysmiala, prokuratúra aj súd ignorovali. Keď ju napokon zabil, všetci sa tvária, že nemajú s tragédiou Zuzany Dzivej nič spoločné. Jej smutný príbeh je však zlyhaním konkrétnych ľudí: verejnosť by preto mala poznať ich mená, tváre aj dôvody.

Za neúčasti kamier verejnoprávnej televízie vykorčuľoval Miro Šatan na posledný finálový zápas najvyššej slovenskej hokejovej súťaže v tomto ročníku. Je to už osemnásť rokov, čo sa tento megatalent blysol na olympijskom ľade v Lillehameri ´94. Hneď vtedy sa, ako najmladší hráč reprezentácie po boku kapitána Petra Šťastného, vystrieľal na najlepšieho hráča turnaja. Okamžite na seba strhol pozornosť celého hokejového sveta a bol draftovaný do Edmontonu Oilers. Dobré semienko padlo do úrodnej pôdy...

Rozhovor s prekladateľom Petrom Brabencom o premenách Francúzska za posledných tridsať rokov a o dôvodoch, pre ktoré Sarkozy mnohých sklamal.

V tomto desaťročí prišlo k pozoruhodnému pokroku v oblasti najväčších problémov ľudstva. Spomeňme víťazstvo nad obrnou v Indii, ktoré sa pred desiatimi rokmi zdalo nemožné. Alebo sa pozrime na pokroky v boji proti malárii: počet prípadov sa v posledných desiatich rokoch znížil o 17 percent a počet úmrtí klesol o 26 percent.

Prvá cesta premiéra do Bruselu potvrdila podozrenie, že reči o šetrení a znížení deficitu sú neúplným fragmentom skutočnosti. Lžami, že verejné financie prevzal v katastrofálnom stave, ktoré zopakoval aj Barrosovi a spol., sa Fico odpichol k cieľu, za ktorým prišiel: Vyrokovať s komisiou na rok 2012 úpravu (zmäkčenie) schodku 4,6 % HDP.

Keď som vo štvrtok videl stáť na Pražskom hrade azerbajdžanského prezidenta Ilchama Alijeva vedľa Václava Klausa, trochu som sa zasnil. Baku bolo krásne mesto, už keď som tam prišiel po prvý raz v roku 1991. Taký milý, príjemný a vtedy úžasne lacný Orient, kde sa hovorilo rečou, ktorú som vtedy a možno ešte aj teraz vedel zo všetkých cudzích jazykov najlepšie, teda ruštinou. Aj po tých dvadsiatich rokoch mám v pamäti parádnu chuť šašliku z jesetera, vôňu slaného Kaspického mora, z ktorého na obzore vyrastali ťažné veže, ľahký vánok a aj v tom predjarí príjemné teplo južného okraja Kaukazu.

Za fotografiu hladomoru v Nigérii získal v roku 2010 taliansky fotograf agentúry Getty Images Marco di Lauro cenu na World Press Photo. Nedávno prišiel na Slovensko ako jeden z porotcov súťaže Novinárska cena.

Vladimíra Sorokina si dovolím predstaviť len krátko: To je ten, čo napísal Opričníkov deň (a desiatky ďalších románov, noviel, poviedok, filmových scenárov, divadelných hier, trilógiu, operné libreto). V slovenčine či češtine vyšlo viacero jeho kníh (v iných jazykoch ešte oveľa viac), naposledy minulý rok v Česku novela Vánice.