Pani Mrkvová bola milá, hoci trochu prísna staršia pani. Taká správna pani do učtárne. Okrem môjho občasného neporiadku v účtoch a zdvihnutého obočia, keď som pravidelné mesačné zúčtovanie neodoslal včas, som s ňou nemal jediný problém.

postupne prichádzajú o svoje kompetencie v prospech inštitúcií Európskej únie, regiónov a miestnej moci. Ich obyvateľstvo je z roka na rok národnostne, etnicky, nábožensky a kultúrne pestrejšie. Ich hospodárstvo je čoraz viac napojené na medzinárodné a nadnárodné spoločnosti.

Hospodárske noviny presne po roku a šiestich dňoch od posledného redizajnu opäť zmenili svoju vizáž.

Keď bola pred pätnástimi rokmi prijatá Ústava Slovenskej republiky, hlasovali za ňu najmä komunisti a nacionalisti. Bol to socializmom napáchnutý a kresťanstvom účelovo vyšperkovaný text, ktorý verne odrážal zmätený vnútorný svet jej tvorcov.

Včera som išiel po ulici, alebo počkajte, možno to bolo predvčerom, ale nie, asi to bolo včera, pretože pršalo, predvčerom nepršalo, hoci hlásili, že bude pršať, ale zase im to nevyšlo, ako to už býva, napríklad v televízii jeden meteorológ dlho hovoril, aké bude počasie o mesiac,

Demograf Boris Vaňo z Inštitútu informatiky a štatistiky Infostat: Možno nás v skutočnosti ubúda

Miesto deja: pôrodnica v jednom meste na strednom Slovensku. Je letný podvečer a pôrodné asistentky sa chytajú za hlavu. „Plné mesto tehotných,“ sťažuje sa jedna. „A všetko to chodí rodiť k nám.“ Žeby sa Slovensko konečne šplhalo z populačnej priepasti?

„Snažíme sa vytvořit společnost umělou, povrchní, která už nikdy nebude přístupná ničemu vážnému ani humornému, celý život stráví stále beznadějnější honbou za čímkoli, co je fun, a za sexem; generaci věčných kids.“

je to miesto, kam patríme, kde sme svoji medzi svojimi, kde si môžeme bez obáv „pustiť hubu na špacír“, ukryť sa, mať útočisko. Teda minimálne tak vyzerá sen o komunite.