Robert Fico vyhral vo voľbách bitku, ale prehral vojnu. Vyhral voľby, ale nebol schopný zostaviť vládu.

Poslanec Peter Zajac (OKS) varuje, že voľba generálneho prokurátora môže ohroziť základy vládnej koalície.

Misie robíme po celej krajine už od roku 1994. Ročne ich robíme 10-12, takže za tie roky sme navštívili už vyše 200 farností. Nielen tu doma na Slovensku, kde nás pozvali, ale aj v cudzine.

Emil, ako sa máš? Ja sa mám dobre. Takto som písaval pozdravy z výletov svojim rodičom. Ako sa máte? Ja sa mám dobre. Váš Miro. Vtedy som nevedel, čo iné by som mal napísať. Nemal som nijaké myšlienky, iba zážitky. Teraz je to naopak. Teraz mám myšlienok habadej. Prakticky nerobím nič iné, len rozmýšľam. Vlastne, prišiel som na to, že rozmýšľať začneš vtedy, keď nemáš čo robiť.

Maratón, ktorý si Mikuláš Dzurinda pred rozhovormi v Budapešti zabehol, bol gestom k hostiteľom, ale smerom domov skôr prehĺbil dilemu, či susedská politika novej vlády má kotvu, taktiku a stratégiu. Alebo je iba súborom improvizácií reagujúcich na Ficovo dedičstvo.

Na to, ako málo chodím MHD, stretávam revízorov pomerne často. A vzhľadom na to, že som ešte aj dosť paranoidný jedinec, snažím sa vždy mať lístok. Boli časy, keď mi to bolo jedno, chodila som si láry-fáry a myslela som si (neviem prečo) že ich rozoznám, keď budú nastupovať a rýchlo vystúpim.

Sú dedinky, kde sa na pohľad nič nedeje. Nezaplavila ich povodeň, nestavajú tam múry, „riešiace rómsky problém“, obyvateľov netrápia žabomyšie komunálne vojny. Žije sa v nich pokojným životom, zaujímavým len všednosťou.

Povesť milovníka summitov, na ktorých hrá hlavnú rolu, sprevádza Nicolasa Sarkozyho už od francúzskeho predsedníctva EÚ. Summit o imigrácii a Rómoch, ktorý zvolal, však vyčnieva tým, že zmyslom podujatia nie je väčšia sláva Sarkozyho, ale jeho osobná obhajoba.

Nie všade sa po voľbách menia pomery k lepšiemu. V komunite štátnych metrológov vrcholí spor, ktorý ponúka zaujímavý príbeh, ako sa dá robiť na štáte biznis.