Európski predstavitelia schválili záchranný balík pre Grécko! Neviem, ako dopadlo pondelkové krízové rokovanie o pomoci Grécku, tak som si pomohol titulkom z Reuters, starým päť rokov. Pasuje?

NA62 je akronym práve sa rozbiehajúceho experimentu v CERN-e ako alternatíva k experimentom na urýchľovači LHC. TDAQ je akronym anglického výrazu Trigger and Data Acquisition, čo by sa trochu ťažkopádne dalo preložiť ako mechanizmus aktivácie (a) zberu dát.

Koncom roka vám máme do Bratislavy poslať nového veľvyslanca (nemáte za čo, nech sa vám páči). Lívia Klausová by mala skončiť pre vek a mal by ju vystriedať dlhoročný kariérny diplomat Rudolf Jindrák. Je to pre nás zlá správa a pre vás dobrá.

Prednáša a píše o líderstve, ktoré je zakorenené v pestovaní cností. Vodcovstvo je podľa neho viac než len úzko materiálne chápaný prospech. Pozná Silvestra Krčméryho a tvrdí, že Slováci môžu dať svetu veľkých ľudí. Kouč a mentor Alex Havard.

Európa má mŕtvoly na vlastnom prahu. Ešte neubehla prvá tretina roka, a pri pokuse prekonať Stredozemné more zahynulo odhadom 1 750 migrantov. Osemsto ľudí sa utopilo len pri stroskotaní jednej jedinej lode. Už dávno nastal koniec éry, keď sa o migrantoch dalo diskutovať. Treba niečo spraviť.

Čo viedlo k iniciovaniu študentského pochodu 16. novembra 1989? Aké spoločenské postoje mali demokratickí študenti a prečo nezaložili vlastnú stranu po vzore Viktora Orbána? Píše jeden z nich, Dionýz Hochel.

Vnútornú slobodu možno vidieť, možno ju odfotografovať. Dôkazom sú portréty Timoteja Križku, ktorý rok a pol navštevuje bývalých politických väzňov a fotografuje ich pohľad. Prinášame päť portrétov.

Dvadsiate piate výročie novembra ’89 je výročím najpodstatnejšej udalosti našich novodobých dejín. Bolo to fajn, malo to zmysel a dostali sme šancu nahliadnuť až na dno svojich možností, limitov, predností i slabostí. Každý sám za seba a súčasne všetci dohromady. Nebol to za tých dvadsaťpäť rokov vždy príjemný pohľad. Mnohí sa pritom oddali viere, že to nie ja, ale „oni“ za to môžu.

Je nádherný podzimný deň. Nekonečným vlakom sa znova vraciam do Ružomberka. Po chodbách Katolíckej univerzity sa v polovici septembra ponevierajú iba prváci a zamestnanci; v nablýskanej univerzitnej knižnici krásni mladí ľudia ochutnávajú svoju prvú študentskú kávu. Vládne tu pokoj a pohoda; nič nenasvedčuje tomu, že za oknami knižnice, na tom neveľkom štvorcovom priestore vymedzenom troma hranatými fakultami, ešte stále prebieha boj...

Bratislavské jazzové dni majú za sebou 40. ročník. Dva dni po jeho skončení hovoríme s Petrom Lipom, zakladateľom, dušou, tvárou a hlasom „džezákov” o bezprostrednej aj vzdialenejšej minulosti.