Mattie Rossová trochu pripomína literárnu Zazie z metra Raymonda Queneaua, „drzaňu" par excellence. Ani jedna z nich si neberie servítku pred pusu, keď sa rozprávajú s dospelými, hoci sú tí dospelí aj nebezpeční, čudní, prefíkaní, hoci aj vyzerajú ako veľký chlap s jedným okom, hrubými spôsobmi a presnou muškou.

Mám náš nepálsky domček rada, aj keď máme nového nechceného člena rodiny. Prišiel k nám potkan. A prišiel rovno z podzemia. Kúpeľňu máme spojenú so záchodom – sprcha je zabudovaná v stene, nemá hadicu, čo je tak v Ázii všade, a záchod je turecký, ale na takom vyvýšenom stupienku. Sprchujem sa, stojím holá pod ružicou a odrazu vybehne zo záchodu potkan.

Anton Srholec v úvode knižky Daniela Pastirčáka napísal: „Toto nie je kniha kázní. Toto sú vzácne, jedinečné a smelé úvahy o živote, ktoré môžu otvoriť oči všetkým, ktorým záleží na pravde a na živote. (...) Obdivuhodná je jeho odvaha teologicky odpovedať na aktuálne problémy, ako je sexualita, politika, ktoré kvária súčasného veriaceho či hľadajúceho neveriaceho človeka.“

Myslela som si, že už som videla z Indie to najhoršie. Že už som videla umierajúce deti, šteniatka, leprových chudákov, opustené sirôtky, zmrzačených žobrákov...že som už videla a často aj prežila všetky možné druhy podvodov, ktoré tu na vás obyvatelia chystajú.

Išla som dole po Broadway a v dave tlačiacich sa vianočných nakupovačov som zazrela peknú, dokonale súmernú tvár s veľkými hnedými očami, orámovanú huňatými klapkami na uši (hliníkom vyvážim toho, kto mi povie spisovný slovenský výraz).

Tento rok som oslavovala narodeniny štyrikrát. S mamou, s kamarátmi v Bratislave, vzápätí s kamarátmi v Káthmandu a následne s deťmi v sirotinci. V priebehu 10-tich dní. Zakaždým som dostala darčeky, a človek by si pomyslel, že to bude jediný dôvod, aký môže mať niekto, kto si zorganizuje oslavu 4-krát.

Vraj existujú nejaké chrobáčiky, ktoré, keď sa vám dostanú do tela, okrem iného spôsobujú, že máte sklon nosiť špinavé oblečenie. Keď mi to pred pár rokmi povedal David Černý, český sochár, letmo som prebehla pohľadom jeho vždy čierne oblečenie a počítala fľaky, špinky a nedokonalosti.

Na prvých piatich miestach britského rebríčka bolo minulý týždeň päť mien: Arcade Fire, The Wanted, Eminem a Ne-Yo. Tu predsa niečo nesedí. Kanadská skupina Arcade Fire, ktorá minulý týždeň vyhrala s novým albumom The Suburbrs vôbec prvýkrát britskú hitparádu, pôsobí medzi popovým spotrebným tovarom ako päsť na oko. Ešte zaujímavejšie je, že táto partia hrá hudbu, ktorá s moderným svetom nemá veľa spoločného.

Aj napriek tomu, že som muzikantka, zvádza ma to k sentimentálnemu tvrdeniu, a to, že niet krajšieho zvuku ako jarný štebot vtákov. Nedá sa to však, pustiť ho z ezoterickej pásky.

Výhodou cestovania je okrem iného intenzita prežívania. Keď niekam ideme, chceme za daný čas, ktorý máme, vidieť čo najviac. To je jedno, či je to miesto pekné, alebo nudné. Aj keď tam dokopy nič nie je, ideme sa aspoň pozrieť do miestneho múzea, odfotíme si miestnych obyvateľov, a chodíme s otvorenými očami.