Spojené štáty americké na seba zobrali zodpovednosť za zničenie Islamského štátu. A svet si, zdá sa, vydýchol. Takmer vôbec nepočujeme obvyklý chórus kritikov, ktorí pri každej predchádzajúcej intervencii USA v posledných rokoch namietali, že tá či oná vojenská akcia USA nie je dostatočne posvätená Organizáciou spojených národov. Hrozba, ktorú reprezentuje Islamský štát je, skrátka, príliš vážna, takže medzinárodné spoločenstvo bez reptania akceptuje, že Spojené štáty – bez súhlasu Bezpečnostnej rady OSN – dali dohromady alianciu ochotných a pustili sa do bombardovania islamských extrémistov v Iraku aj Sýrii.

Dňa 21. augusta 2014 na Václavskom námestí v Prahe prebiehala akcia, ktorá mala pripomenúť inváziu „spriatelených“ armád Varšavského paktu v roku 1968. Hrali tam skvelé undergroundové kapely, ľudia sa fajn bavili. Sem-tam nejaký ten rečník nikomu neprekážal. Dôležité bolo, že hovoril krátko a nebol to práve aktívny politik. Na tom istom námestí paralelne vystupovali aj iné kapely a osamelí hudobníci, posedávali žobráci, potulovali sa drogoví díleri, turisti z celého sveta, ľudia postávali pri stánkoch s klobáskami a pivom, hmýrili sa okolo obchodov.

Ešte žijú, majú okolo deväťdesiat rokov. Zaslúžia si našu úctu, desiatky veteránov bojov prišli na oslavy Slovenského národného povstania do Banskej Bystrice.

Text s takýmto názvom pred dvadsiatimi rokmi, pri 50. výročí SNP, napísal Ľubomír Lipták. Akú tradíciu ukázalo 70. výročie?

Keď vo februári prebiehala v .týždni zaujímavá debata o uzákonení registrovaného partnerstva na Slovensku, písal som tu o pohľade z Česka, kde zákon platí od roku 2006 (.týždeň 9/2014). A teraz prišiel rad na adopciu detí homosexuálnymi pármi. Ach jaj.

Keď našu najvzácnejšiu drevenú dedinu v roku 1993 zapisovali na zoznam svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO, žilo tam 28 ľudí. Dnes je to polovica. Je šanca, aby sa z tejto miestnej časti Ružomberka nestala iba enkláva chalupárov?

Nemci získali zlato a vo futbale sú svetovou jednotkou. Nie je to náhoda, ale národná črta. V zápase s Argentínou ukázal tento národ niečo, čo by nám malo byť príkladom. Trpezlivosť, tímová práca, fair-play a najmä schopnosť vidieť aj za roh.

Vo Viedni hral Neil Young s Crazy Horse. Absolútna udalosť. Tak ako musí fanúšik anglického humoru vidieť šou Monthy Pythonovcov, tak je pre nás Crazy Horse alfa omega všetkého, kam až môže jedna kapela, ktorá je zomknutá ako hora, zájsť. Crazy Horse funguje s Neilom už od roku 1969 a vidieť ich hrať je to isté, ako ocitnúť sa uprostred prérie na cválajúcom koni a cítiť vietor vo vlasoch. Naposledy hrali vo Viedni v sedemdesiatych rokoch.

Kedysi vlastnil úspešnú stavebnú firmu. Po pätnástich rokoch to však zabalil, aby nemusel podplácať politikov ani štátnych úradníkov. Podľa neho je jedno, kto je pri moci, pretože úplatky berú všetci. Martin Sukupčák.

Rozhovor s kultúrnym antropológom z Prešovskej univerzity a spoluautorom Atlasu rómskych komunít Alexandrom Mušinkom o skúsenostiach s rómskymi starostami.