Ani po odchode zábavného Berlusconiho z najvyšších postov neprestávajú z Talianska prúdiť tragi-ekono-komické správy. Taliansky audítorský dvor nedávno oznámil zámer zažalovať agentúru S&P za zníženie ratingu krajine a s tým súvisiace škody vo výške 234 miliárd eur. Agentúra totiž podľa audítorov v posudzovaní bonity talianskeho štátu nezohľadnila jeho „históriu, umenie a prírodné scenérie“. Babráci z S&P tiež určite zabudli, že nie Nemec, ale Talian vymyslel podvojné účtovníctvo a práve Taliansko je kolískou moderného finančníctva. Na to by sme však nemali zabúdať ani my v eurozóne.

Voľby v roku 1998 poslali Mečiara do dôchodku. Odišiel od nás a (podľa vlastných slov) neublížil nikomu z nás. Určite mu nič nedokázali. Korune však jeho panovanie dalo zabrať. Naša vtedajšia mena po uvoľnení kurzu a počas nasledujúcej sanácie ekonomiky výdatne krvácala. Za prvých 6 mesiacov roku 1999 stratila 18 percent svojej hodnoty voči americkému doláru. Pamätám si to pomerne presne. Doslova som vtedy cítil, ako sa tisíce amerických dolárov, ktoré som si v lete 1998 priniesol z letných prác v Novom svete, množia v internátnej skrini. Tentoraz bez toho, že by som musel vypotiť čo i len kvapku potu na budovanie amerického kapitalizmu. Cítil som sa ako kráľ. Chvíľu som sa oddával luxusu. Namiesto 10 rožkov a 15 deka parížskeho som večeral 30 deka šalátu s troma rožkami.

Kríza eura eskaluje už viac ako dva roky. Štáty eurozóny sa zadlžujú, aby pomohli krajinám ako Grécko. Dokedy je možné kupovať si čas? Ako dlho vydrží Nemecko? O tomto a aj o iných problémoch hovorí Juraj Karpiš.

V INESS každoročne vystavujeme bloček, ktorý je horúcim kandidátom do štátnej bločkovej lotérie. Nemá však byť podnetom pre daňovú kontrolu – ide totiž o účet za služby štátu.

Hosťami boli: Juraj Karpiš, Mário Homolka, Robo Kirchhoff, Jan Gogola a Zuzana Piussi.

Juraj Karpiš hovorí argumenty proti eurovalu už niekoľko rokov. Stále kratšie a údernejšie.

Európski predstavitelia schválili záchranný balík pre Grécko! Neviem, ako dopadlo pondelkové krízové rokovanie o pomoci Grécku, tak som si pomohol titulkom z Reuters, starým päť rokov. Pasuje?

Island zvažuje znárodnenie tvorby peňazí. To, že aj ja tento v podstate socialistický sen považujem za zlepšenie súčasného stavu, hovorí veľa o kvalite dnešných peňazí.

Sociálnodemokratická vláda nás „učí platiť rozumný podiel daní“. A na politikov prepojené skupiny sa presne z týchto peňazí už dávno naučili beztrestne kradnúť. Nikdy ma nezaujímalo, za koľko nakupuje zemiaky reštaurácia, kam chodím obedovať. Ale pri nemocniciach musím riešiť, za koľko obstarali CT a koľko zas preplatili na chlebe.

Ktovie či v ECB oslavujú. Nemyslím novú 20-eurovú bankovku, ale dôležité výročie v nekončiacom boji proti kríze – práve sa končia trojročné neobmedzené úvery komerčným bankám.