Včera som od svojich kamarátov Danušky a Andreja dostala úžasný starý písací stroj. Volá sa Hermes Baby. Je maličký, kufríkový, v krásnom koženom púzdre a funguje. Hneď som na ňom napísala pár riadkov a na moment som sa presunula v čase, niekde do puberty.

Dňa 10. mája 1970 pribudol k existujúcemu 1. programu Československej televízie druhý kanál – predchodca dnešnej STV. V deň štyridsiateho výročia sme zase raz riešili, že Robert Fico STV zneužil. Televízia je na to zvyknutá. A my vlastne tiež.

Na konci roku 1992 som bol v Sarajeve. V slávnom Holiday Inn, napoly rozstrieľanom, ale jedinom fungujúcom hoteli v meste, odkiaľ sa dalo občas dovolať, tiekla v ňom aspoň občas studená voda a bolo aj niečo pod zub.

Rozhovor s riaditeľom gruzínskej TV Imedi Georgim Arveladzem o panike, ktorú spôsobil ich program Rekviem za gruzínsky sen o fiktívnej vojne s Ruskom.

Britskí konzervatívci to od odchodu Margaret Thatcherovej nemali ľahké. Ničila ich séria nevýrazných postáv na čele strany, habkanie na poli ideí i praktickej politiky, a navyše proti nim stáli protivníci na čele s charizmatickým Tonym Blairom. Potom prišiel David Cameron.

Nový šéfdirigent Slovenskej filharmónie Emmanuel Villaume uvedie tento týždeň posledný z trojice programov, ktoré naštudoval v aktuálnej sezóne. Jeho meno a doterajšie účinkovania vzbudzujú očakávania, koncerty sú zážitkom, no krátky čas, ktorý má k dispozícii, núti byť skeptickým.

V roku 1994 vyvolalo veľký rozruch nájdenie sekvencie dinosaurej DNA. Čo všetko sme sa z toho dozvedeli? Čo všetko sa vôbec môžeme z takej DNA dozvedieť? Bude onedlho Jurský park skutočnosťou?

Henrymu Kissingerovi sa pripisuje veta, pochádzajúca od britského lorda Palmerstona: krajiny nemajú spojencov, majú iba záujmy. Kissinger sa pritom musel pohybovať v kontexte amerických spojenectiev, ktoré boli okrem záujmov založené aj na hodnotách a podobnom videní sveta. Všetky tie spojenectvá, vytvorené po roku 1945 a počas studenej vojny, doteraz vydržali. V poslednom čase sú však niektoré z nich otrasené. Týka sa to najmä spojenectiev s Európou a s Izraelom.

V roku 2001 napísal Chaim Potok svoju poslednú knihu Polnoc starých mužov. Je o spomienkach, ktoré sa vzpierajú spomínaniu. Ale ako bez nich žiť? A ako bez nich zomierať?

František Mikloško je posledný mohykán epištolárnej literatúry. Nepíše maily, ale listy. Rukou, pevným, rovným, pravidelným písmom, nie takým okrúhlym ako Albín Bagin, Stanislav Rakús a Pavel Vilikovský, ktorých listy by ste mohli rovno odovzdať do archívu Slovenskej národnej knižnice, ale rovnako čitateľným.