Správca Verejného kempu v Martine-Priekope sa domnieva, že miestna samospráva mu kladie prekážky a usiluje sa, aby kemp pre ľudí bez striech nad hlavami zanikol. Ide o mylné predstavy. Pes nie je zakopaný na úradoch, ale v priekope.

Skoro vždy, keď Izraelčania sledujú ekonomické spravodajstvo o rastúcich cenách ropy a o ďalšej revolúcii v arabskom svete, ktorá nimi môže ešte viac zamávať, spomenú si na premiérku Goldu Meirovú. Cynická dáma sa preslávila vetou, že Mojžišovi trvala cesta z Egypta do zasľúbenej zeme preto až 40 rokov, lebo hľadal jedinú krajinu v celom regióne, čo nemá ropu. A našiel Izrael.

Na východe Slovenska ľudia opäť strácajú, obrazne aj doslovne, pevnú pôdu pod nohami. Ako žijú pol roka po povodniach a zosuvoch v Nižnej Myšli, Kapušanoch a na iných postihnutých miestach?

Zem sa skladá zo zemského jadra, zemského plášťa a zemskej kôry. Odkiaľ to vieme? Nuž, vieme to len z počutia. Nikto z nás tam nebol, nikto z nás to nevidel. Naozaj nikto – ani odborníci. Aj oni to vedia len z počutia.

Ak motyka vystrelí, nevyjdeme na psí tridsiatok, ak nevystrelí, nebude zo psa slanina, ani z vlka baranina. Alebo to sadne ako riť na šerbeľ, alebo sa to bude naťahovať ako guma v trenkách.

Prišla knižka, normálne, poštou, s výrazným červeným nápisom na obálke – pracovný výtlačok – nepredajné. O pár mesiacov by mala byť bestsellerom. Taký je plán, kvôli tomu prišla, aby bol publicista v obraze, keď to vypukne, a ak sa mu bude chcieť, aby prispel pár riadkami. Najlepšie recenziou v čomsi mienkotvornom. Nie je podmienkou, aby tá recenzia knižku posvätila, pokojne ju môže znosiť pod zem. Niet žiadnych podmienok okrem tej, aby si knižku ten, komu prišla, nechal zatiaľ pre seba.

Ulice a byty v mestách, dvory na dedinách sú neraz prepchaté rôznymi zvermi pokrytými kožušinou či perím. Psy, mačky, hydina, králiky, drobné hlodavce. Dá sa povedať: stereotyp. Tak prečo z neho nevybŕdnuť a neoddať sa radostiam i starostiam chovu niektorého z netradičných druhov zvierat?

Pamätám sa na divotvorné vzrušujúce výtvarné súťaže Svet v roku 2000 očami detí. Výsledky boli pozoruhodné. Spomínam si na hlavy bez vlasov (mali vypadať, lebo už neplnia funkciu, nie vekom), veľké hlavy (lebo mozog bude rásť vďaka novým objavom a poznatkom), malé nohy a ruky (všetko robia roboty), kozmické mestá, skafandre, aj tykadielka sa sem-tam objavili, jedno veľké oko v strede hlavy, alebo naopak, ďalšie oči vzadu na hlave.

„Od roku 1989 je kultúra na Slovensku v permanentnom ohrození," napísal pred dvoma týždňami v texte s poetickým názvom Posledné privatizačné kosti – hyeny na love predseda slovenského PEN klubu Gustáv Murín.

Vždy som si myslel, že Krkonoše sú prinajmenšom od roku 1945 české hory. Chodievam sem od detstva, od sedemdesiatych rokov, otcov podnik Škoda Praha mal na Friesových búdach, na polceste medzi Špindlerovým mlynom a Pecou pod Snežkou jednu z tých typických krkonošských chát.