O mesiac sa v Českej republike konajú predčasné voľby. Všeličím mi pripomínajú tie vlaňajšie slovenské: drobenie pravice, nástup ľavice a možný príchod nových strán – pokiaľ sa tie strany nerozhádajú.

Kde sa nachádza špičkový slovenský vedec? V zahraničí. Aj tak by mohol znieť suchý vtip – zvlášť po tom, čo Barack Obama začiatkom roku ocenil mikrobiológa Jána Vilčeka, ktorý odtiaľto emigroval pred komunizmom. No hoci naše inštitúcie nezrodili nositeľa Nobelovej ceny, aj doma vieme robiť svetovú vedu.

Jedna z posledných príležitostí, kde možno vidieť dospelého muža plakať, je bezpečnostná kontrola na letisku. Stál som vo Viedni za štyridsaťročným Poliakom, ktorý držal v ruke štyri veľké fľaše whisky v nádherných drevených vyrezávaných fľašiach a preklínal potomkov neoblomnej policajtky až do štvrtého pokolenia. Cez reproduktory ho už vyvolávali po mene ako posledného chýbajúceho pasažiera a on sa, stojac pred modernou verziou Sofiinej voľby, stále nevedel rozhodnúť, či radšej opustiť fľaše, alebo zostať navždy v Rakúsku.

Po utrpení, ktoré počas vojny prežil ako židovský chlapec, emigroval a stal sa jedným z najbohatších mužov Austrálie. Frank Lowy je vo svete zrejme najznámejší podnikateľ, ktorý sa narodil na Slovensku.

Najvyšší súd sa v nedávnom verdikte priklonil na stranu Greenpeace Slovensko a skonštatoval, že Úrad jadrového dozoru SR nepostupoval pri povoľovaní dostavby jadrovej elektrárne v Mochovciach v úplnom súlade so zákonmi. Môže to ohroziť najväčšiu investíciu v histórii samostatného Slovenska?

Keď pápež František na pláži Copacabana v Riu de Janeiro vyhlásil, kde sa uskutočnia ďalšie Svetové dni mládeže, medzi poľskými katolíkmi vybuchla vlna entuziazmu. Ukázalo sa, že najbližšie stretnutie sa v roku 2016 uskutoční v Krakove. S veľkou dávkou istoty sa dá povedať, že ide o zásluhu krakovského metropolitu a arcibiskupa, bývalého sekretára Jána Pavla II., Stanislawa Dziwisza. O tri roky dosiahne dôchodcovský vek a pred odchodom do penzie by chcel otvoriť svoje najväčšie dielo: Centrum Jána Pavla II.

„Rakúsko pre nás kedysi znamenalo tak veľa,“ povedia mi občas moji slovenskí priatelia, „ale prečo je dnes to veľké Rakúsko také neviditeľné?“ A ja si vždy povzdychnem.

Rozhádaní lídri Minulý týždeň to vyzeralo na také vážne ochladenie vo vzťahoch medzi Washingtonom a Moskvou, aké si niektorí pamätajú z čias studenej vojny. Príčinou bol ročný azyl, ktorý Edwardovi Snowdenovi udelili v Rusku. Vladimír Putin sa rozhodol podporiť Snowdena napriek tomu, že ho Barack Obama opakovane vyzýval, aby to nerobil. Alebo ho podporil možno práve preto – aby zdôraznil, že mienka Bieleho domu ho nezaujíma.

Utópie, ktoré sa snažili vykresľovať fungovanie vysnívanej ideálnej spoločnosti, sprevádzali ľudstvo odpradávna. Platón nám zanechal jeho predstavu o ideálnom štáte, svätý Augustín o pár storočí neskôr urobil to isté. A nasledovali mnohí ďalší. Thomas Morus, Tommaso Campanella, Francis Bacon.

Rebríček uchádzačov o prezidentský palác – ohlásených či predpokladaných - podľa agentúry Polis akoby z oka vypadol štruktúre straníckych preferencií. Na čele Robert Fico, za ním dlho, dlho nič, potom púšť a step, ešte raz nič a za siedmymi horizontmi planktón neľavicových „prenasledovateľov“.