Veľkým búrkam a vetrom dávajú meteorológovia vlastné mená. Aj pre budúcnosť tak budeme vedieť, že vyčíňanie vetra a dažďa, ktoré minulý týždeň zasiahlo New York, New Jersey a ďalšie časti východného pobrežia Spojených štátov, sa volalo Sandy. Rodové stereotypy sa tu búria: pre taký víchor by to chcelo nejaké tvrdé mužské meno. Aj mnohé minulé hurikány však mali ženské mená, napríklad Irene, a niektoré urobili ešte oveľa viac škody, tak ako pred siedmimi rokmi hurikán Katrina. Ten zničil veľkú časť mesta New Orleans a v Lousiane a v okolitých amerických štátoch pripravil o život takmer dvetisíc ľudí.

Hovorí, že Slováci majú tendenciu viac skúšať novinky na trhu ako Česi. S riaditeľom divízie spotrebiteľského panelu spoločnosti GfK pre ČR a SR Ladislavom Csengerim sme sa rozprávali o tom, akí sme spotrebitelia.

Detské ihrisko, deti sa hrajú v pieskovisku, dve matky sa stretli po dlhšom čase. „Kde máte Kristínku?“ pýta sa prvá. „Od septembra chodí do škôlky,“ odpovedá Jankova mama. „A to sa vám ako podarilo?!“ prekvapene reaguje pani, ktorej sa o synčeka starajú cez deň jej rodičia.

Toto je piaty článok série o Higgsovom bozóne. V predchádzajúcich štyroch sme hovorili o tom, ako je Higgsov bozón médiami všelijako prikrášľovaný a ako pritom zaniká jeho skutočná krása. Nadišiel čas ukázať tú skutočnú krásu. A to je problém.

Prvé informácie o tom, že pravdepodobne budeme hrať Kontinentálnu hokejovú ligu, sme sa dozvedeli v priebehu minulej sezóny. Hneď nám bolo všetkým jasné, že to znamená niečo celkom nové, úplne iný level ako naša extraliga. A tiež bolo jasné, že KHL nemôže hrať ten Slovan, ktorý hral extraligu.

Mám Rusov rád. Ale nemám rád Rusko. Najmä to dnešné, zákerne diktátorské, mafiánske, niekde v hĺbke stále totalitné, to Rusko, z ktorého k nám v dnešnej putinovsko-medvedevovskej konštelácii nemôže prísť nič dobré. To neznamená, že k nám z Ruska nemôžu prísť dobrí Rusi, pretože tých je aj v dnešnom Rusku veľa. Problémom však je, že k nám prichádzajú a zrejme v omnoho väčšom množstve, aj zlí Rusi. Prichádzajú nielen so svojimi miliónmi a niekedy aj miliardami dolárov, ale aj so svojimi východnými spôsobmi. Tie spôsoby spočívajú v presvedčení, že kúpiť sa dá všetko, že demokracia a právo sú len škrupinky, polícia je neškodná, zákony ohybné a politici úplatní.

Najrozpačitejší štátny sviatok, aký na Slovensku máme, poznačilo tentoraz aj nepriaznivé počasie. Oslavy Dňa ústavy vo vetre a daždi akoby naznačovali odpoveď, či naozaj neprišiel čas tento sviatok zrušiť.

Barack Obama pred štyrmi rokmi porazil svojho republikánskeho súpera Johna McCaina svojou víziou nádeje a zmeny; bola to „zmena, ktorej môžeme veriť". Paradoxom prezidenta, ktorý dnes obhajuje svoj úrad proti Mittovi Romneymu, je silné varovanie pred zmenami, ktoré by čakali Romneyho Ameriku, takmer nostalgia za Spojenými štátmi, v ktorých dnešné generácie vyrástli, no ktoré už nasledujúca generácia zažiť nemusí. Minulotýždňový zjazd Demokratickej strany, ktorý oficiálne nominoval Obamu za kandidáta na ďalšie štyri roky, bol plný volania po uchovaní toho, čo charakterizovalo blahobyt a dobrý život Američanov posledného polstoročia ? od možnosti väčšiny ľudí nájsť si dobrú prácu a slušné bývanie až po veľké zdravotné programy Medicare a Medicaid. Bolo to volanie za Amerikou, ktorá ponúkala kombináciu tradičného amerického sna, kde sa tí usilovní a pracovití bez ohľadu na svoj pôvod môžu dostať (niekedy až v ďalšej generácii) k ovociu svojej práce, a sveta, v ktorom sa štát nakoniec aspoň nejakou formou postará o slabších a pomôže núdznejším. Nostalgiu tomuto volaniu dodáva skutočnosť, že táto Amerika existuje čoraz menej, a že dlhy, ktoré táto Amerika vyrobila, bude musieť niekto zaplatiť. Amerika má na začiatku druhého desaťročia druhého tisícročia prvú generáciu nových dôchodcov, ktorí sa narodili po 2. svetovej vojne. Sú relatívne zdraví, plní energie, relatívne bohatí (často so štátnymi alebo firemnými penziami), majú niečo vyše 65 rokov a ďalšich 20-30 rokov aktívneho života pred sebou. Nie je vylúčené, že táto generácia dôchodcov, ktorá bola podľa Davida Brooksa dokonca vytvorila úplne novú vekovú skupinu v spoločnosti, skupinu aktívnych penzistov s osobitnými návykmi a potrebami, bude v tejto podobe aj generáciou poslednou. Tá ďalšia o 20 či 30 rokov na to všetko už nemusí mať peniaze.

Vlani v lete sa mi snívalo o Vladimírovi Putinovi. Prebudil som sa, otriasol sa a dal som sa dokopy, vyšiel som z bytu a zamieril k výťahu. Mal staré, umelé tlačidlá zo sovietskej éry. Stlačil som prízemie. Až dolu.

Pavol Hubinák sa živí zvukom, aj keď, paradoxne, na jedno ucho je od mala takmer hluchý. Mixuje, tvorí, robí hudbu, reklamy, dabing, aj projekty, ako sú Superstar či Legendy popu. V piatok večer s Danielom Balážom moderuje v Rádiu_FM.