V týchto jesenných dňoch sa na Slovensku pravidelne vyskytuje prazvláštny úkaz. Všetci ľudia vybiehajú do polí a oháňajú sa motykami spoza hlavy. Zo zeme vyberajú bandurky, krumple, grule, erteple, kartofle, švábku, repu alebo jednoducho zemiaky.

Demokratické země se dostaly po roce 1989 do vleku globálního kapitálu, a i to je mimo jiné důvod, proč země, jako je Čína se svým autoritářským systémem, získala v tomto novém systému kompetitivní výhodu.

Kto bol človek, ktorý zahynul za dosiaľ nie celkom objasnených okolností na uliciach Sirty? Politický a sociálny vizionár, šikovný politik a stratég „besný pes Stredného východu“, ako ho označil Ronald Reagan? Alebo len excentrik, ktorý chcel iba pozdvihnúť svoju krajinu?

Niet takého brlohu na svete, aby schoval darebáka. Spáchaj zločin a zem bude zo skla. Toho sa drží každé malé dieťa. Rodíme sa na tento svet ako Emersonovi idealisti. Aj moja Hana.

Aj malý pes dokáže v tvojej posteli zaujať takú polohu, aby pre teba prakticky nezostalo žiadne miesto. Varovala ma už v útlom detstve moja mama a ako obyčajne, mala pravdu.

Čajka sedí na lampe hneď za oknom, čistučké more šumí pár metrov odo mňa, oproti je Brač, v chladničke chobotnica. Idyla. Nemôžem si pomôcť, ale často tu rozmýšľam, ako je možné, že na takom krásnom kúsku Zeme bola len nedávno vojna. Prekvapuje ma to.

„Akoby nestačilo sucho, teraz nám hrozia lúpeže, znásilnenia, smrť.“ Ahmed Muhammad Aden sedí na piesočnej zemi pred registračným centrom UNHCR v Dagahaley, čo je jeden z troch utečeneckých táborov okolo kenskej dediny Dadaab, sto kilometrov od hraníc so Somálskom. Rozpráva o najhoršom dni svojho života.

Muselo to byť niekedy v prvej polovici 70. rokov, pretože tak okolo roku 1977 sme už s Grigorovom a ďalšími spolužiakmi robili randál po garážach na bratislavskom sídlisku Ostredky.

Kempy futbalových talentov od 9 do 13 rokov organizuje AC Miláno v tridsiatich krajinách, vrátane Slovenska. Aké sú naše talenty v porovnaní napríklad s talianskymi? Spýtali sme sa hlavného kouča kempu Pierina Pratiho.

„Veľmi nás mrzí, že nám trvalo tak dlho, kým sme sem prišli,” dychtivo sa ospravedlnila Beth Gibbonsová v závere koncertu. Ale tých 75 koncertných minút vynahradilo dvadsať rokov, ktoré plynú od oficiálneho vzniku kapely.