Keď sa v novinách objavila správa, že budem prekladať do slovenčiny novú hru Václava Havla Odcházení, dostal som zaujímavý list. Pravdaže, od neznámeho pisateľa. Čiže anonym.

„Tak, a teraz otočte hlavy vľavo. Vyzývať vás, aby ste vytiahli fotoaparáty, hádam nemusím... Teraz niekoľko slov k tomu, čo ste si odfotili... No a teraz zase pekne za mnou. Aby bolo doma čo pozerať, o minútu si musíte cvaknúť niečo iné.“

Slávnostné zhromaždenia a rôzne štátne sviatky sú tu predovšetkým na to, aby poslúžili ako tribúna či divadelná scéna, na ktorej si tí, ktorí sú pri moci, inscenujú predstavenie s rolami napísanými priamo pre nich.

Jeho objekty, koláže, jeho happeningy a

Pôsobí to až neuveriteľne: Slovensko bolo ešte pred pár rokmi krajinou, ktorá sa borila s obrovskou a bezútešnou nezamestnanosťou.

Keď sa v apríli 2007 sťahovalo Slovenské národné divadlo do novej budovy na brehu Dunaja, zásadnou otázkou bolo, či si na novostavbu uprostred staveniska zvyknú diváci a či sa v nej budú vedieť „usadiť“ umelci.

.do pozornosti(5. – 11. 5. 2008)