Časopis Time zvolil pápeža Františka za osobnosť roka 2013. Rovnako rozhodol najstarší časopis amerických homosexuálov The Advocate. A najnovšie americký hudobný časopis Rolling Stone dal na obálku pápeža Františka a ku fotografii pripísal názov slávnej piesne Boba Dylana The times they are a-changin´. Britský časopis The Guardian to okamžite komentoval ako prelomové rozhodnutie. Toto sa deje v sekulárnom svete, ale ešte viac očakávaní i „napätia“ prináša tento pápež dovnútra cirkvi.

Roku 1965, na začiatku svojho veľkolepého dirigentského života, navštívil Claudio Abbado po prvý raz Bratislavu, aby naštudoval so Slovenskou filharmóniou a so Slovenským filharmonickým zborom program z tvorby Vivaldiho (Gloria), Verdiho (Te Deum) a Luigiho Nona (Il canto sospeso), ktorý mal zaznieť na festivale v talianskej Perugii.

V Groningene sa veľa hovorilo o tom, ako uspieť na medzinárodnej hudobnej scéne. Plachému chlapcovi z malej islandskej dediny, ktorému ešte neminulo 22 rokov, sa to podarilo.

Milí priatelia. Niektoré veci sú tabu, nehovorí sa o nich. Bolo to začiatkom deväťdesiatych rokov, po revolúcii. Babke zazvonil telefón. Babka, dobrá žena, človek starej školy, tvor dôverčivý, bez váhania zodvihla. „Dobrý deň, hľadám svoje korene, svojich predkov, boli zo Slovenska, z Jura,“ oznamoval pán s anglickým prízvukom, kdesi na druhom konci sveta. Potili sa mu ruky, chvel sa mu hlas, bol nedočkavý a plný očakávaní. „No s nami rodina určite nie ste,“ odpovedala babka nevzrušene.

Keď v roku 2011 preberala cenu Nadace Dagmar a Václava Havlovcov Vize 97, veľké množstvo žičlivých gratulantov sa jej prišlo pokloniť, ba mnohí pri jej nohách kľačali.

Zuska Kepplová zaujala v roku 2011 debutovou prózou Buchty švabachom o mladých ľuďoch, žijúcich mimo Slovenska. Jej kniha 57 km od Taškentu v téme pokračuje, ide však hlbšie a je výborne napísaná.

Jeden môj dobrý priateľ zvykne denník Wall Street Journal nazývať jeho „obľúbenými katolíckymi novinami“. Je v tom trochu rozmaru, ale nie bez dôvodu, keďže Journal dáva na svojich stránkach priestor vážnym katolíckym argumentom. Ale tak ako Homér, aj najlepšie americké noviny občas zaváhajú. Tentoraz to bolo v článku, ktorý opisoval, prečo je pápež František jedným z mužov, ktorých treba v roku 2014 sledovať: „Po tom, ako zvýšil očakávanie na zmenu postojov k homosexualite, rozvodom, životnému prostrediu a záväzkom spoločnosti k chudobným, sa očakáva návrh pontifa na reformu vatikánskej byrokracie, ako aj možné rozšírenie roly žien v cirkvi.“

V nedeľu 26. januára zomrela vo veku 74 rokov kritička Iva Mojžišová. Prinášame jej duchovný a intelektuálny profil od jej viac ako generačného druha Milana Hamadu.

Niekedy v októbri 2013 sme sa s Petrom Zajacom dohodli, že celý rok 2014 budeme pokračovať v písaní glos na dohodnuté témy – každý po svojom. Odpichneme sa pritom od citátu z počutého, čítaného, cíteného.Výber tém si podelíme fifty-fifty a budeme sa striedať. Tentoraz vybral citát Náš nos – náš pán Peter. Keď som mu naznačil, o čom chcem písať, zareagoval: „Prosím ťa, pozri si svoje staré texty a neopakuj sa!“ Môžem však za to, že slovo „nos“ vo mne vyvolalo okamžite nepríjemné asociácie? Myslím svoj nos. S tým sa naozaj nedá nič robiť.

Košičan Igor Mižák je zrejme najznámejší slovenský neonacista na medzinárodnej scéne. V minulosti bol za svoje aktivity odsúdený, no minulý rok dostal amnestiu. Ide o muža, ktorý podľa českých policajtov stojí za nebezpečnou internetovou stránkou White Media.