Gréci si budú svoju povesť „lenivcov“ v očiach ostatných Európanov naprávať ešte dlho. Ako však oni sami vnímajú momentálnu situáciu, koho z nej vinia a ako sa chystajú na horšie časy?

V žiadnej demokratickej krajine sa nedá zabrániť tomu, aby sa nejaká skupina ľudí nezhromaždila, neprotestovala proti krivdám, reálnym aj domnelým, či nepresviedčala verejnosť, že je absolútne nutné podporiť ich požiadavky.

Ešte som o tom za tých 6 rokov, čo sa tu pravidelne vylievam, nepísala, a to ma fakt prekvapuje. A prekvapuje ma aj skutočnosť, že vlastne nikto o tom nepíše. Mam na mysli smrť.

Tak opět po roce radostně do Buchlovic na tradiční festival vína a literární seminář. Co je to však letos za nápad mluvit o víně a deficitu? A je víno opravdu věc tak samozřejmá, jak si pořadatelé zřejmě představují, když má tolik nepřátel? Kupříkladu takový abstinent víno chápe jen jako nebezpečnou drogu, které se vyhýbá. Ve stejném předsudku žije i muslim, považuje víno za al – ko – hol, rozdíl mezi vínem a spiritusem nikdy nepoznal, a proto i on soudí, že víno je droga a nikoli nápoj, podobně jako alkoholik, který se chce co nejrychleji opít. „Kdo však nenávidí víno, hřeší, přestože je to hřích bezejmenný,“ říká Tomáš Akvinský, víno je přece nápoj sakrální. Češi na rozdíl od Moravanů na tom také nejsou nejlépe. Pijí převážně únavný studený, ospalý a trudnomyslný nápoj. Aby ne, když jim v mládí servírovali náhražky – Pražský výběr, Ostravský kahan, Svíčku a dnes krabicové víno z Čile nebo z Moravské vinařské oblasti. Ví snad někdo, kde se nachází ona moravská oblast?

Po pol roku žilinskí znalci ukončili skúmanie zrúteného stanu z Pohody a tisíce účastníkov festivalu môžu dostať zaslúžené odpovede. Tie však príbuzných nebohej Nikolky a Martina nepotešia: na trenčianskom letisku nezabíjal prírodný živel, ale banálne zlyhania nemeckého podnikateľa.

Náš pán dekan Vaško najradšej hovorieval o láske. Konkrétne o svojej Zuzane. Bola mu centrom, živlom, nebom, jednotou krás... Sládkovičovu Marínu si do vena priniesli dvojmo. Aj dvoch Volkerov, dve Haľamové, dvoch Novomeských, Beniakov, Rúfusov, Turčányov, Prévertov. "Nemali sme nič, len seba a tie knižočky."

Desaťtisíce ľudí pod holým nebom v parkoch či na štadiónoch. Asi šesťsto provizórnych táborov. Chaos, dezorganizácia, beznádej. Taký je obraz haitskej metropoly Port-au-Prince v týchto dňoch.

LONDÝN – Hoci má Blízky východ stále najvyššiu koncentráciu diktatúr na svete, rok 2009 bol rokom, keď sa zdalo, že demokracia sa v regióne uchytila. Napriek tomu budúcnosť vyzerá tak chmúrne ako doteraz.

Trikrát o tom, ako sa líšia čokoládové eurá od skutočných. A tiež o tom, ako sa tie dve meny niekedy podobajú – a kto sa môže a kto nemôže hádzať o zem.

Nedá sa povedať, že by nám plutvy nepomohli. Nemám na mysli tie potápačské, tie iba naznačujú, o čo všetko sme prišli, keď sme pred miliónmi rokov opustili vodu. Mám na mysli ozajstné plutvy. A k tomu žiabre a ostatné príslušenstvo, ktoré by nám umožňovalo žiť životom obojživelníkov. Som presvedčený, že taký život má obrovské výhody.