Na tie obrazy som už dávno zabudol. Po štyridsiatich rokoch mi ich v oneskorenom liste z 25. augusta 2008 pripomenul dávny priateľ z Gomaringenu.

Hoci existovali len 10 rokov a nahrali iba 8 albumov, práve ich hudba vytvárala soundtrack ku koncu sedemdesiatych a začiatku osemdesiatych rokov. Definovali „euro-pop“, predali desiatky miliónov hudobných nosičov a v najlepšom skončili.

Po 18 rokoch svojej smutnej existencie sa HZDS pokúsilo o niečo nevídané. Za siamský pár megaškandálov s partajnými financiami a tendrom v rezorte pôdohospodárstva si republikové grémium nasypalo popol na hlavu a Vladimír Mečiar sa dokonca za ten najmalichernejší z deliktov,

Tradícia Svetového dňa mládeže je, zdá sa, neotrasiteľná. Sydney, hostiteľské mesto toho posledného, sa o

Výskanie tých, čo oslavovali po roku 1989 definitívne víťazstvo demokracie, sa zmenilo v poslednom čase na zmeravenú grimasu. Autokratickým štátom sa darí lepšie ako kedykoľvek predtým.

Jednou z hlavných tém slovenských médií je absolútna dominancia Roberta Fica v slovenskej politike. Iste, Ficova moc a popularita fascinujú. No hlavným problémom našej politiky nie je Fico, ale čosi iné: triumf antipolitiky.

Dovoľujem si zareagovať na príspevok z