Dobrý deň, na Slovensku znovu počuť reči o protislovenských umelcoch, novinároch či politikoch, znovu budú politicky ovládnuté verejnoprávna televízia a rozhlas a znovu je vo vzduchu otázka, ako sa tomu dá brániť. Presne o tom je obálková téma .týždňa, vrátane veľkého rozhovoru s hercami SND Richardom Stankem a Alexandrom Bártom. Pripravili sme pre Vás aj reportáž o ľuďoch s Alzheimerovou chorobou, rozhovor s iránskym novinárom o režime v Teheráne a veľký text o povahe manželstiev v rode Habsburgovcov. Želám Vám dobré čítanie.

Začal pekne. Hovoril anglicky a treba povedať, že tá časť príhovoru v angličtine bolo to lepšie, čo sa v jeho reči objavilo. Zvyšok boli bezobsažné a neúprimné „kecy“.

Dobrý deň, leto by mohlo byť užitočným pripomenutím, kde sa nám páči, kam chodíme a kam patríme. Ale doma sa dejú veci, ktoré hovoria inou, neslobodnou rečou Východu. Obálkovou témou .týždňa je preto osudová otázka, či má Slovensko bližšie k slobodnému svetu, alebo k Východu podľa ruského vzoru. Želám Vám užitočné letné čítanie.

Mladí ľudia nebudú tolerovať vládu, ktorá niečo iné hovorí a niečo iné reálne robí. Reči súčasnej vládnej garnitúry pripomínajú komunistov. To čo robí Ficova vláda poškodzuje celú krajinu a celkom nepochybne aj vzťahy medzi Slovákmi a Čechmi.

Dostala sa mi do rúk zaujímavá konverzačná pomôcka, Americký Tlumač vydaný v Pittsburgu v roku 1887. Vyšiel ako „prämia ku Amerikansko Slovenskym Novinom“ a ako pomôcka „ku naučeňu še najpotrebnejšich, začatečnych znamoscoch z angľickej reči“ pre našincov, najmä východniarov, ktorí sa už dostali do Ameriky, ale nevedeli sa dorozumieť so svojimi budúcimi zamestnávateľmi.

Navaľná vo svojej ďakovnej reči uviedla, že svet už konečne musí počúvať tých, ktorí ho roky varovali pred Putinom.

Nedávno prebehla sociálnymi sieťami zbierka na rekonštrukciu oddelenia starostlivosti o novorodencov v Košiciach, ktoré je v katastrofálnom stave. Štát na ňu nevedel a nechcel dať peniaze. Na rozdiel od spektáklu na Devíne, ktorý poslúžil len na ďalšiu dávku blenu do slovenského verejného priestoru.

Počas mojich ciest po Taiwane som na jednom z ostrovčekov stretla novinárku z Číny. Bola mladá a študentka, ako ja, tak sme sa dali do reči, z ktorej sa zrodil jeden z najsilnejších rozhovorov aké som zažila. Nebol to tak úplne rozhovor, bol to monológ, dlho vytúžená spoveď. Drala sa z hrdla, po rokoch vykričaná na plné ústa v malom domčeku na brehu takmer neobývaného taiwanského ostrova.

Dobrý deň, možno sa Vám to nezdá, ale práve prebieha dráma, ktorá rozhodne o osude Slovenska. A reč nie je o novom americkom prezidentovi, ale o našom vlastnom konaní, ktorým sa vzďaľujeme slobodnému svetu. Povedané priamo - je možné, že vypadneme z EÚ a NATO, a to z vlastnej vôle. O tom je obálková téma nového .týždňa, vrátane veľkého rozhovoru s bývalým ministrom zahraničia. Želám Vám dobré nervy a inšpiratívne čítanie.

Slovensko je v zlom stave. Jeho polovica sa obáva nového únosu štátu, tá druhá podlieha rečiam o protislovenskej opozícii a médiách platených zo zahraničia. A do toho prišla streľba na predsedu vlády. Kde je tu priestor pre radosť?