Čo nás nezabije, to nás posilní. Dôkazom platnosti tohto výroku by mohol byť osud českej skupiny The Plastic People Of The Universe. Najprv nekonečné šikanovanie zo strany komunistického režimu, ktoré napokon vyvolalo reakciu v

Som rada, že slovenčina rozlišuje v pojmoch kamarát a priateľ. Spomenula som si, koľko kamarátov sa mi za život nazbieralo. Kamaráti zo školy, z hudobnej, z krčmy…Kamarát nie je veľmi nadčasové označenie. Keď svojich kamarátov porovnám s ľuďmi zo skupiny priatelia, je v nich dosť výrazný rozdiel.

Je tu veľký problém. Volá sa otec národa. Kto by ním mal byť. A má to byť len jeden otec, alebo viac otcov? Viac otcov každopádne budí podozrenie. Ale zase viacerí otcovia sú vždy lepší, ako otec neznámy.

Nedeľa, sedem hodín ráno. V dedinke Simer, len niekoľko kilometrov od Užhorodu, zapína predsedníčka volebnej komisie starosvetský magnetofón. Pätnásť členiek čisto ženskej komisie vstáva a dôstojne počúva ukrajinskú štátnu hymnu. „Nech to len v mene Božom všetko dobre dopadne,“ vzdychne po jej skončení najstaršia z nich.

Tak sa volal muž, ktorý položil základy bohatého Švédska. Deti sa o ňom neučia v škole. Je večným tŕňom v oku predstaviteľov vládnucej ľavicovej ideológie, ktorí by jeho meno najradšej vymazali z pamäti národa. A predsa, bez jeho prispenia by dnes pravdepodobne Švédsko vyzeralo celkom inak.

Nie je na svete nič jednoduchšie a ani to nič nestojí. No napriek tomu, skôr prejde ovca uchom ihly (ak na hornaté pomery Karpatskej kotliny parafrázujeme v púšti vzniknuvšiu Bibliu), než by slovenský parlament povedal tomu maďarskému: čo sme si, to sme si, no pomerme sa, bračekovci.

Buď ich človek priam zbožňuje (najčastejšie herpetológ), alebo z nich má, naopak, strach (skoro všetci ostatní). Ale málokomu sú úplne ľahostajné. Naopak, väčšina ľudí má na ne dosť vyhranený názor.

Ľubomíra Stankovského, bubeníka skupiny Prognóza dal s Dežom Ursiny dokopy Pavel Daněk. Spolupracoval s ním potom na viacerých albumoch.

V rôznych kútoch sveta sa dá stretnúť s všakovakými kulinárskymi bizarnosťami. Máloktorá z nich sa však vyrovná japonskej tradícii konzumácie rýb nabitých nervovým toxínom 500-krát jedovatejším ako cyankáli.

Architektúra je paradoxné umenie. Na jednej strane je najviditeľnejšie, pretože sa s ním stretávame na každom kroku, na druhej strane sa práve svojou všadeprítomnosťou stáva