Maliar maľuje krajinu. Nanáša na plátno vrstvy farieb a snaží sa nimi vyvolať rovnaké alebo podobné optické vnemy, aké máme pri pohľade na skutočnú krajinu. Naozajstné farby prírody sú tu imitované niečím umelým, ale to umelé je často prírodného pôvodu. Vitajte v kolobehu farieb v prírode a umení.

„Hryzie?“ opýtal sa ma pán sklonený pod otvorenú kapotu škodovky, keď sa k nemu prikmotrila moja teriérka Sarah, vrtiac naraz chvostom i zadkom, s pootvorenými ústami a vyplazeným jazykom, stelesnená zvedavosť a otázka: „Čo to tam robíš, čo to máš, ukáž, nemáš tam nejaké maškrty?“

Farba kože je na jednej strane veľmi nápadnou, ale na druhej strane v podstate dosť bezvýznamnou charakteristikou človeka. Bezvýznamnou, pretože ide len o vlastnosť povrchu, ktorá predsa o vnútre nevypovedá vlastne vôbec nič. No a nám, civilizovaným ľuďom, ide predsa o vnútro a o podstatu, nie o povrch.

Česká republika predstavuje pre skupinu J&T kľúčový trh. Má na ňom viac než polovicu svojich aktív a pochádza z

Žijú medzi nami a často o nich vôbec nevieme. Niektoré to vedia zakrývať tak profesionálne, že si krutú pravdu nevšimneme, ani keď sa jedná o našu dcéru. Veľa z nich zomrie skôr, ako sa niekto rozhodne im pomôcť.

Strýco Lajo je známou pezinskou postavou. Mnohé akcie v tomto vinohradníckom malomeste, ktoré žije prekvapivo čulým kultúrnym životom, majú jeho rukopis a je za nimi jeho práca. Stále dobre naladený muž, milovník vína, dobrej muziky a divadla, je pritom už sedem rokov pripútaný na invalidný vozík.

Môže byť Macedónsko, kde sa v oblastiach, ktoré obývajú Albánci, pre násilnosti opakovali predčasné voľby, zdrojom nového etnického konfliktu v epicentre Balkánu? – tak znie naliehavá otázka. Britský The Economist o ňom píše ako o štáte, ktorý si svet všíma iba vtedy, keď sa tam udeje niečo zlé. Momentálne je opäť „na výslní“.

Organizovaný zločin stále fascinuje. Nakrúcajú sa o ňom filmy a televízne seriály, píšu sa knihy. Mnohí ľudia i mafiáni samotní akoby uverili romantickému obrazu mafiána, ktorý stojí mimo zákona, ale má svoju „zbojnícku česť“. Realita je menej romantická.

Je to jediné divadlo na svete, v ktorom sa hrá v rusínčine. Je to divadlo národnostnej menšiny, no v jeho repertoári zďaleka nie sú len folklórne, národnú hrdosť utužujúce kusy. Je to pravdepodobne najzvláštnejšie slovenské divadlo. Divadlo Alexandra Duchnoviča.

Stabilné miesto v ekonomickom receptári odporcov kapitalizmu má heslo „obchádzanie sprostredkovateľa“ (eliminating of the middleman), stredného článku medzi producentom a spotrebiteľom.