„Meno Maďar opäť bude pekné...“ napísal svojho času (asi pred 164 rokmi) Sándor Petőfi s nekonečným optimizmom. Nateraz o tom skôr pochybujeme. Pritom o nás hovoria azda všade. Značne skreslene a nepresne, čo znižuje hodnovernosť ešte aj oprávnenej kritiky. V titulkoch sa dočítame, že Maďarsko už nie je republika. Mudrci vôbec nečítali novú ústavu, z ktorej vysvitá, že výlučne používame len tradičný názov krajiny Maďarsko (Magyarország), ale štátna forma je aj naďalej republika.

Nikto v Rusku nepochybuje o tom, že sa Vladimír Vladimírovič Putin stane čoskoro opäť ruským prezidentom. Keďže v krajine práve schválili predĺženie jeho funkčného obdobia, Putin by mohol najväčšiu krajinu sveta riadiť až do ďalekej budúcnosti, do roku 2024. Samozrejme, za predpokladu, že mu zdravie poslúži aj naďalej: na jeseň zavŕši šesťdesiatku, čím dosiahne priemernú dĺžku života ruského muža.

Dospelý muž dá nezvládateľnému trojročnému chlapcovi facku. Urobí tak inštinktívne, obraňujúc pred jeho útokom vlastné dieťa. Je to v poriadku, alebo je neprípustné fackať cudzie dieťa, nech by bolo akokoľvek odporné?

Po troch rokoch náročnej rekonštrukcie sa exodus Slovenskej filharmónie skončil. Slávnostným koncertom v bratislavskej Redute sa v posledný januárový štvrtok prvý slovenský orchester vrátil do svojho domovského sídla.

Dieťatko pijúce mlieko z matkinho prsníka. Jedna z najkrajších vecí v živote nielen toho dieťatka, ale často aj tej matky. Materské mlieko je určite jedným z najväčších ľudských zázrakov. A vápnik je významnou súčasťou tohto zázraku.

Rozhovor s Gerdom Langguthom, profesorom politických vied a autorom biografie o Angele Merkelovej.

Neexistuje iný neslovenský politik, ktorý by mal väčší vplyv na Slovensko než ona. Aj nová garnitúra, ktorá vznikne po marcových voľbách, jej bude čítať z pier. Napokon, v tejto eurokríze sa dá držať iba jedinej istoty – vedúcej sily Nemecka a jeho mocnej kancelárky.

Keby sa to tak nebilo s povestným americkým optimizmom, dalo by sa povedať, že Spojené štáty oblieha „blbá nálada“. Krajina neobmedzených možností, za akú ju označuje otrepané klišé, nevie, akou cestou sa má uberať.

„Nie, nedám sa presvedčiť, aby som hovorila o Stalinovi. Azda ste si všimli, že som to neurobila za celých šestnásť rokov, čo som v zahraničí. Ustúpila som jediný raz, v roku 1981 v programe Malcolma Muggeridgea na BBC, a odvtedy to ľutujem a s Muggom sa už nerozprávam... Prepáčte, že som taká drsná, až nevychovaná, ale rovnako reagujem zakaždým, keď dostanem pozvanie, ako je to vaše, pozvanie založené na absolútnej nevedomosti a nesprávnych predpokladoch.“