Dnes prišiel Seto. Začalo sa to tým, že som sa zobudila o štvrť na šesť ráno na pocit viny, že som mojim nepálskym sirôtkam neurobila do termosky čajík, aby mali ráno, keď sa zobudia. Decká sa budia medzi piatou a pol šiestou – aj teraz, cez sviatky (festival Dashain). Ja sa budím až po desiatej, pokiaľ ma násilím niekto nezobudí skôr, ale nakázala som im zobudiť ma o ôsmej.

Ono sa to ľahko povie tým, čo varia dennodenne: „Však normálne sa kuknem, čo mám v chladničke a niečo navarím, nie?” tvrdí mi mama spolu so svojou vernou kulinárskou kópiou, mojou sestrou. Nie. Nie je to tak. Je to akoby ste chromému povedali, nech sa normálne zdvihne z toho vozíka a začne chodiť. Keď nemáte zmysel pre varenie, jednoducho to nejde.

Na svete existuje zopár šokujúcich lahôdok. Či už známy syr Casu Marzu zo Sardínie, hemžiaci sa červíkmi, alebo preslávené, odporne páchnuce švédske haringy. Niektorým sa však zahmlí pred očami, aj keď vidia na tanieri obyčajný hovädzí špik.

Chodiť so psom v Káthmandu je niečo celkom iné ako chodiť so psom v bezpečí stredoeurópskych vyľudnených ulíc. Nástrahy tu číhajú na každom kroku, a nie sú to hocijaké nástrahy. Najhoršie sú opice. Kým jednotlivci nie sú nebezpeční, len čo stretneme na prechádzke gang opíc, začnú na nás ceriť svoje špicaté zubiská a tvoriť okolo nás kruh.

Vymieňajú mi súčiastky. Naprávajú kolieska, premazávajú spoje. Už dva týždne a ešte jeden ma čaká. Niekedy je to veľmi nepríjemné a musím kvôli tomu držať aj diétu (čo som so svojou podváhou nikdy robiť nemusela, a tak teraz naozaj klobúk dole pred všetkými ľuďmi, čo kedy držali diétu!

Čo znamená pre nevidiaceho človeka vodiaci pes? A čo všetko znamená vodiť svojho pána pre psa? O nástrahách, nákladoch a dejinách toho jedinečného vzťahu píše Andrea Kaľavská.

Hlavne treba trúbiť. Netrúbiť je nebezpečné. Keď obiehate človeka, musíte zatrúbiť, inak vám vletí pod kolesá. Keď obiehate iné vozidlo a nezatrúbite, nabúrate. Predbieha sa z oboch strán. Síce sa jazdí hlavne naľavo, a ak to vodičovi vyhovuje, môže ísť aj v protismere. Predbieha sa, aj keď je v protismere obrovský autobus.

Ešte sa nestalo, aby ruský prezident žiadal v priamom prenose odstúpenie ministra vlády a ruský minister financií s námahou zdržiaval smiech. Ruské publikum už pritom videlo zábery svojho prezidenta, ako sa ledva drží na nohách, alebo ako podnapitý diriguje vojenskú dychovku. Nikdy sa však nikto prezidentovi nesmial do očí. A ešte nikdy nikto na verejnosti ruskému prezidentovi nepovedal, že urobí to, čo od neho prezident požaduje, až po tom, ako sa poradí s predsedom vlády.

Niečo visí vo vzduchu a nebude to rádioaktívny spad. Pokiaľ sa človek vedome nebráni, na iné, ako na Jóbove zvesti už ani nenarazí. Nedá sa inak pristupovať k svetu a uchovať si dôstojnosť, len cez masku irónie a sarkazmu. Tvár sa krčí od úsmevu, ale v očiach ho niet, len nekonečný smútok občas prerušený zlovestnými plamienkami zadosťučinenia. Akoby tie oči vraveli: všetko je zle a dobre vám tak, nech to všetko zhorí v pekle.

Viete, ja si naozaj až teraz plne uvedomujem, akú moc má slovo. Akú moc má slovo v médiách. Keď som začala písať tieto stĺpčeky (och bože, dlhých 7 rokov!), vedela som, že musím slová vážiť, a že sa nechcem za niečo, čo som kedy napísala, nikdy hanbiť. Ale netušila som, že stĺpčeky z časopisu môžu niekomu ovplyvniť život.