Všimli ste si okolo nás taký paradox? Odkedy je v platnosti predpis známy ako GDPR, obzvlášť na Slovensku sa touto skratkou ľudia oháňajú často a radi, vždy keď majú pocit, že niekto narúša ich súkromie.

Neverili by ste vlastným ušiam, aké neskutočné „rozprávky“ sa dajú vymyslieť v úmysle získať poistné plnenie a následne peniaze do svojho vrecka. Dalo by sa povedať, že Slováci sú vynaliezaví, ale nie vždy všetko vyjde podľa ich predstáv...

Vlaňajší výskum ukázal, že štyria z piatich uchádzačov skúmajú recenzie firiem pred prihlásením a že work-life balance predstihol plat ako kľúčový faktor. Polovica spoločností zvýšila investície do employer brandingu. Súhlasíte, že slovenskej firme sa oplatí investovať viac do autentickej komunikácie zážitkov zamestnancov ako do tradičných recruitingových kampaní?

Tohtoročné 56. stretnutie Svetového ekonomického fóra v Davose (19. – 23. januára 2026) bolo nepochybne zlomové. Ohlásilo príchod novej éry, ktorej kontúry vidíme, ale ešte jej nevieme dať priliehavý názov.

Jonathan Rauch napísal knihu Constitution of Knowledge, v ktorej si kladie otázky, ako vlastne ľudia prichádzajú k tomu, čo vedia – k poznaniu. Ako odlišujú pravdu od lži a prečo to dnes tak často zlyháva?

Pri pohľade na súčasný pokrok vo vývoji umelej inteligencie si nemožno nevšimnúť miernu paralelu s rokom 2000. Prasknutie internetovej bubliny vtedy ukončilo obdobie extrémneho technologického optimizmu, keď firmy často sľubovali revolučné zmeny, ktoré mali čoskoro nastať.

Ako je možné, že ľudia v dnešnej dobe strácajú dôveru práve k vedcom? K ľuďom, ktorých práca – pozorovať, merať a vysvetľovať svet – každý deň prináša výdobytky, ktoré nám zjednodušujú a dokonca predlžujú život? Vedci na túto otázku zatiaľ nenašli jednoznačnú odpoveď, ale my to predsa len skúsime.

Tretieho januára sme si pripomenuli sté výročie narodenia jedného z najslávnejších hudobných producentov všetkých čias, sira Georgea Martina, ktorý je známy hlavne bezprecedentnou spoluprácou s Beatles. To je možno dobrý dôvod pripomenúť si ľudí, ktorí vytvárajú hudbe sound a často aj dušu.

Hrom do toho, nemali sme už v tomto čase byť vo sviatočnej nálade? Na nákupných štvaniciach síce nič sviatočné nevidím, ale to už bude údel nás, totiž takých, ktorí sa ich až tak intenzívne nezúčastňujeme, pretože aj tento rok, a ešte viac než po uplynulé roky pred Vianocami zisťujeme, že sme si vlastne nič nezaslúžili.

Nie je to dobré, čo žijeme, ale vybral som aspoň nie úplne tragické, ale aj tak trochu tragikomické kauzy. A navrhujem zaviesť na Slovensku nový pozdrav: Facepalm. Teda prikrytie si tváre rukou namiesto podania si ich.