Cítime to príjemné šteklenie, keď chodíme bosí po mäkučkej tráve. Bolestivo cukneme po pichnutí sa tŕňom ruže, keď ju chceme odtrhnúť. Vnímajú však na oplátku aj rastliny, že sa ich niečo dotýka?

Nemajú oči a predsa vidia. Svetlo je pre ne – na rozdiel od nás – nielen signálom, ale najmä potravou. A to bude dôvod, prečo sú rastliny majstrami v jeho vnímaní a vyhľadávaní.

Knihy dokážu byť nesmierne rôznorodé a v mnohom sa líšiť, či už svojou veľkosťou, obsahom, alebo hodnotou. Jedno však majú spoločné: rovnako voňajú. Tie staré však úplne inak ako tie nové.

My, čo čítame .týždeň odzadu, sa na nič nehráme a otvorene priznávame, že máme na Vianociach radi aj ich konzumnú stránku, darčeky. Nezľakneme sa ani najťažšej úlohy prezradiť vlastné tajné želania a napísať cvičný list Ježiškovi.

Nie, nejde o japonský ľúbostný román, ale o kľúčový pár bielkovín, bez existencie ktorých by sa žiadny cicavec na tejto planéte nikdy nenarodil. Áno, vrátane živočíchov druhu Homo sapiens.

Nenarástol im nos a predsa vnímajú vône. Nemajú hlasivky a napriek tomu vedia debatovať. Nuž a tieto schopnosti využívajú nielen na synchronizované dozrievanie plodov, ale aj parazitický spôsob života. Rastliny evidentne voňajú (respektíve smrdia). A to nielen nám alebo rôznym iným živočíchom, ale dokonca aj samy sebe. Nejde však o žiaden luxusný rozmar, ba práve naopak. Pričom zďaleka nejde len o šikovný spôsob prilákania opeľovačov, ale aj o sofistikovanú formu chemickej komunikácie, ktorá je pre ne životne dôležitá.

Túto nepochopiteľnú radu dostal aspoň raz v živote každý, koho niečo ukrutne svrbelo. Ako sa ale dá nepoškrabať, keď je svrbenie už neznesiteľné? A prečo by sme to vlastne (ne)mali robiť?

Traduje sa taká ľudová hlúposť, že vraj „všetko zlé je na niečo dobré“. Samozrejme, ide o exemplárny oxymoron, pretože iba máločo vskutku zlé môže byť naozaj na niečo dobré.

Nemajú radi sivú, ani žiadny jej odtieň. Preferujú bordovú a červenú, a to v malých a intenzívnych dávkach. Chrlia oheň a žiadny plameň im po čase nie je dosť dobrý. Milovníci čili papričiek a kultúra gastromasochizmu.

Názov môže byť zavádzajúci, ale pozor: béčko nie je žiadna druhá liga. Na rozdiel od väčšiny iných vitamínov totiž nejde iba o jednu molekulu. Naopak, ide o vcelku početnú chemickú rodinu.