V prvom článku série Školy a okolitý svet sme sa zaoberali fenoménom doučovania, ktoré nahrádza to, čo škola nestíha. Dnes sa pozrieme dovnútra školy na výzvu, ktorá je ešte väčšia ako akademická nedostatočnosť: ako presvedčiť školopovinné deti, že to, čo sa v škole deje, vôbec má nejaký zmysel? Že to súvisí s celým svetom naokolo?

Školy často majú problém splniť všetky akademické očakávania vzdelávacích systémov; preto mnohí rodičia radi doplácajú za doučovanie. A smerom dovnútra majú niekedy školy problém presvedčiť žiakov, že to, čomu sa spoločne venujú, má pre žiakov zmysel a úžitok. Po týchto dvoch témach v minulých číslach sa tentoraz pozrieme na to, čo by mohli pre školy urobiť ľudia, ktorí si tieto a ďalšie nedostatky uvedomujú, no cítia, že nemajú nič, čím by to mohli pomôcť zmeniť.

Rok 2012 bol rokom, v ktorom sa učitelia a školy pripomenuli verejnosti, a verejnosť si tento učiteľský hlas všimla. To je asi najdôležitejšia správa o školstve za minulý rok. Za pozornosť však toho stojí viac: školské novely, ktoré menia pravidlá prijímania na gymnáziá a stredné školy, ale aj pravidlá hry medzi zriaďovateľmi verejných stredných škôl na jednej strane a cirkevných a súkromných škôl na strane druhej. Dôležité sú aj nové iniciatívy, ktoré sa v školstve dejú, to, že do školstva priamo, ale aj nepriamo vstupujú ľudia z mimoškolských prostredí.

Zdá sa, že 23 rokov po novembri 1989 je školstvo konečne „in". Ešte nie v zmysle vnímanej kvality či dotiahnutých reforiem, a dokonca ešte stále nie ani v zmysle priorít ? ale aspoň v zmysle pozornosti, ktorú sektoru školstva začína venovať verejnosť. Je to prvý malý krôčik. Prispel k tomu azda aj nedávny štrajk škôl, aj ten však odráža širší trend.

Hosťami boli: Tomáš Klvaňa, New York University Daniel Bútora, exriaditeľ slovenskej redakcie RFE Roman Joch, exporadca Petra Nečasa Pavol Hardoš z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť

Hosťami boli: Tomáš Klvaňa, New York University Daniel Bútora, exriaditeľ slovenskej redakcie RFE Roman Joch, exporadca Petra Nečasa Pavol Hardoš z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť

Pod lampu boli, Vladimír Burjan, Daniel Bútora, Mária Smreková. Pod lampou hrali, Martin Valihora, Andrej Šeban

Pod lampu boli Vladimír Burjan, Daniel Bútora, Mária Smreková. Pod lampou hrali, Martin Valihora a Andrej Šeban.

Čo viedlo k iniciovaniu študentského pochodu 16. novembra 1989? Aké spoločenské postoje mali demokratickí študenti a prečo nezaložili vlastnú stranu po vzore Viktora Orbána? Píše jeden z nich, Dionýz Hochel.

Kedysi vlastnil úspešnú stavebnú firmu. Po pätnástich rokoch to však zabalil, aby nemusel podplácať politikov ani štátnych úradníkov. Podľa neho je jedno, kto je pri moci, pretože úplatky berú všetci. Martin Sukupčák.