Návrh Richarda Glücka zavádza kategorické dôkazné pravidlo o nepoužiteľnosti výpovede spolupracujúcej osoby, ktorá v akomkoľvek trestnom konaní nevypovedala pravdivo alebo neuviedla vo svojej výpovedi všetky podstatné skutočnosti.

Priznávam, že mi lezú na nervy tie neustále reči o tom, že všetci schopní z tejto krajiny majú odísť, alebo už odišli, a tu doma sme zostali už len my ako podradný genetický materiál, národ peciválov, ťapákov, naničhodníkov, vidliakov, sedliakov a post-sedliakov. Že by sa vo mne ozýval komplex menejcennosti?

Najväčšie škrty majú priniesť samotné ministerstvá a úrady. Len na znížení prevádzkových nákladov sa očakáva úspora 1,3 miliardy eur.

Nominant Motoristov na ministra zahraničných vecí trpí závažnou formou Turekovho syndrómu. Pacienti sa vyznačujú tým, že majú na verejnosti tiky a kompulzívne nadávajú. Na rozdiel od Tourettovho syndrómu sú však zášklby obmedzené len na pravú ruku a nadávky iba na etnické menšiny. S krízou stredného veku môže nastúpiť aj narcizmus a patologické klamanie.

Robert Fico veru nezabudol, ako komunistická strana, ktorej bol členom (mimochodom v sobotu to hrdo priznal), prikazovala svojim členom, čo majú robiť a ako kolektívne čeliť západniarskej ideológii. Podobný postup predviedol aj na nedeľňajšom pracovnom sneme Smeru. Čo teda povedal?

Musím opakovať tézu o tom, že Rusko bolo doposiaľ vo vedení hybridnej vojny úspešnejšie, než v ozbrojenom boji na ukrajinských frontových líniách. Mohlo sa zmýliť v odhade ukrajinského odhodlania k odporu. Už menej sa však mýlilo v tom, že štáty demokratického západu majú svoje zdroje nejednoty, váhania – a ilúzie.

Máme v našich dejinách osobnosti, ktoré sú skutočnými hrdinami, vlastencami, dokonca padli za vlasť, a pritom ich pamiatka je matná a veľmi nezreteľná. Vinu na tom majú desaťročia komunistického bačovania a neskoršia neschopnosť prihlásiť sa k skutočným, a použijem ten nebezpečný výraz, národným hodnotám.

Je to zvláštne, ako sa v tom istom týždni politik hnevá, že niekto je zavretý, lebo slovne týral a ubližoval iným, a požaduje úplnú slobodu slova a zároveň schválime zákon, ktorý iným ľuďom nebráni hovoriť, zato im ale káže, ako majú a hlavne nemajú žiť. Takže sa zdá, že sme krajina, kde každý môže hovoriť hocičo a stať sa nesmie nič.

Ako súvisia reformácia a protireformácia s vývojom demokracie a trhovej ekonomiky; čo majú spoločné sektári 16. storočia s revolucionármi 20. storočia; prečo je potrebné poznať náboženské korene modernity a ako nám pomôžu v porozumení súčasnému dianiu? Diskutujeme v ďalšom pokračovaní cyklu .konfrontácie.

Prvý diel článku o protestných piesňach éry moderného ficizmu mal úspech, tak ideme ďalej. Na úvod si položíme jednu ľahkú otázku: Ako je možné, že keď majú hentí tak v zuboch slniečkárov, progresívcov a „nositeľov 72 pohlaví“, prečo nevznikajú aj v ich tábore duchaplné piesne o nás?