Nedávno mi psychológ Přemysl Mikoláš, ktorý sa už roky stará najmä o deti s rôznym postihnutím, povedal: „… Také si říkám a věřím, že svou práci nedělám pro dobrý pocit anebo pro ocenění zvnějšku. Jednoduše je to dobrá věc, vidím, že to pomáhá, a fakt mi to stačí. Funguje mi to takhle i v rodině a cítím se svobodný.“ Alebo Peter s Martinou. Práve založili rodinu. Martine už po chemoterapii a ožarovaní opäť narástli vlásky a vrátila sa do práce s deťmi trpiacimi nedostatkom lásky a pokrivenými vzťahmi v rodinách.

Počas uplynulých dvadsiatich rokov boli stolné počítače a laptopy najlepšia a často jediná možnosť, ako moderne pracovať a dostať sa k informáciám. S príchodom mobilných zariadení, cloudu a ďalších technológií sa to mení. Čo to bude znamenať pre bežné počítače?

Až dozrieme, nazvali ste, milý Majstre, Vašu prvú básnickú zbierku, v roku 1956. Zostali mi v pamäti Rakvy z Vietnamu, „Pardonnez-moi, Monsieur le Ministre... / Dvoch synov mám. / Či vlastne mal som./ Z jedného rakva ostala. / Som ako starý, ošarpaný céder. /Hrozne ma búrka rozčesla. / Čo prosím? / Stručne? /Otcovskú bolesť, pán minister, / nemožno vtesnať do hesla.“ A ešte mnohé iné, milý Majster Rúfus, zostávajú v duši mojej generácie ako živičné kvapôčky na hrčavom kmeni...

Dnes si už bez neho nevie obyvateľ starého kontinentu svoj gastronomický život ani predstaviť. Francúz by dokonca aj život zaň položil, za jeho ovčí variant možno aj nejaký ten Slovák. Bez hrudy syra nie je, skrátka, Európa Európou.

Znie to síce ako úvodná replika otrepaných vtipov, ide však o niečo oveľa zaujímavejšie: čo spája vlhkú pôdu, vzduch po búrke, čerstvú cviklu, stuchnuté víno a ťavu v oáze?

Až štyridsať percent krádeží vo veľkých amerických mestách sa týka mobilného telefónu. Technológia, ktorá tomu má zamedziť, by však nemala skončiť v nesprávnych rukách a otočiť sa proti tým, ktorým má slúžiť.

Oslovili sme niektorých ľudí, dôležitých pre našu slobodu, aby napísali text o tom, ako žili pred novembrom 1989. Ako prvý píše exulant a bývalý londýnsky vydavateľ Alexander Tomský.

Pred pár dňami sme si pripomenuli výročie komunistického prevratu. Pri tejto príležitosti prinášame portrét Antona Srholca, bývalého politického väzňa z Jáchymova, ktorý už dve desaťročia venuje svoj život ľuďom bez domova.

„Diváci sa nadšene hrnuli do kín a o filmoch zanietene i kontroverzne diskutovali, čo je, myslím, dobré,“ zhodnotil 64. berlínsky filmový festival jeho riaditeľ Dieter Kosslick.

Kníhkupectvá na letiskách zvyknú mať okrem brakovej literatúry v ponuke aj celkom excentrický výber kníh.