Po dlhé roky som z druhej strany železnej opony pozorne vnímal dva televízne hlasy, ktoré mi sprostredkúvali skutočný obraz o mojej komunistickej vlasti: hlas Paula Lendvaia a Ursuly Stenzelovej.

Milý Emil, dočítal som sa v novinách úžasnú správu a síce, že v rámci hokejových majstrovstiev sveta sa horúčkovito uvažuje o tom, ako vylepšiť pravdivý obraz Bratislavy, aby sme v očiach cudzincov vyzerali lepší ako sme. Myslím, že toto bol vždy pravý zmysel tzv. pravdivého obrazu a dá sa povedať, že sme v tejto oblasti pomerne veľkí machri.

Predseda strany Most-Híd Béla Bugár nevie, čo je to nerobiť nič. Len keď spí, vtedy nerobí nič. V záhrade okolo domu je stále robota. Keď sa jej nahrnie veľa a nestíha, tak nie je nadšený, ale inak je záhrada radosť. Čo ešte?

Často sa na to zabúda, no finančné trhy a zvyšok ekonomiky sú dve rozličné veci, hoci sú úzko prepojené. Ale štúdium ekonomických poučiek ešte nemusí znamenať úspech pri investovaní na kapitálových trhoch.

Nedostatok času vás neospravedlňuje. Nikoho nezaujíma, či máte, alebo nemáte deti. Stačí len chcieť a hneď je všetko možné! Tvrdí Mary Poppinsová, žena, ktorú by chcel mať doma každý. Aj vy.

Mohol to byť príjemný a podnetný víkend. Niekoľko zrelých a úspešných ľudí v starom vidieckom dome kdesi vo východonemeckom Brandebursku. Nie je núdza o víno a spoločné spomienky hostí – nakoniec, spomienky plynutím času (podobne ako víno) získavajú na hodnote.

Prvá kapela, v ktorej som hral, bola funková a volala sa Deli. Odohral som s ňou dva koncerty. Prvý bol v bratislavskom Ovsišti, druhý na Festivale politickej piesne v Martine. Bolo to v roku 1986 a ja som mal 15 rokov.

V strednej Európe panovala dva dni pred koncom minulého roka tuhá, mrazivá a škaredá zima. Ráno, keď sme mierili na letisko, teplomer ukazoval mínus dvadsať a Paríž, Londýn či Frankfurt nad Mohanom rušili stovky letov.