Dvadsiate piate výročie novembra ’89 je výročím najpodstatnejšej udalosti našich novodobých dejín. Bolo to fajn, malo to zmysel a dostali sme šancu nahliadnuť až na dno svojich možností, limitov, predností i slabostí. Každý sám za seba a súčasne všetci dohromady. Nebol to za tých dvadsaťpäť rokov vždy príjemný pohľad. Mnohí sa pritom oddali viere, že to nie ja, ale „oni“ za to môžu.

Bratislavské jazzové dni majú za sebou 40. ročník. Dva dni po jeho skončení hovoríme s Petrom Lipom, zakladateľom, dušou, tvárou a hlasom „džezákov” o bezprostrednej aj vzdialenejšej minulosti.

Náš otec bol najprv Rudinko a svojmu otcovi hovoril fotrík. Keď sa oženil a mal deti, stal sa z neho tato a deduško. Ako sám vravel, mal v živote šťastie. Za slovenského štátu sa dostal ako mladý chalan za lepenie komunistických plagátov na dva roky do basy, ale to ho zachránilo pred koncentrákom. Keď ho v štyridsiatom štvrtom strčili po prepustení do Serede, utiekol do Povstania a prežil. Mal šťastie na mamu, ktorá ho riadila pevnou rukou v praktických veciach života.

Nie je zomieranie ako zomieranie. Iba jedno totiž hovorí o nádeji, ktorá nezahanbuje. Ak dvaja robia to isté, nemusí to byť to isté. V prípade pápeža Františka to platí dupľovane. Jeho obľúbenosť v médiách je super! Má tak príležitosť povedať svetu o kresťanských hodnotách. Teraz k faktom: Keď nechcel odsúdiť homosexuálov, ale vyzýval na úctu k nim, treba podotknúť, že takto to vidí aj drvivá väčšina slovenských kňazov ešte od čias Wojtylu, lebo aj vnútri cirkvi ich máme relatívne dosť. Stalo sa niečo bombastické, keď pápež pokrstil dieťa slobodnej matke? Vôbec nič!

Drážďanské Tri sestry mali veľmi zaujímavý výtvarný koncept. Prvé dejstvo: baliaci papier visí ako horizont cez celé javisko, druhé dejstvo: herci z neho odtrhnú asi desaťmetrový kus, vznikne diera a v nej je dlhý stôl so stoličkami a sviečkami, tretie dejstvo: celý visiaci papier strhnú a kusy papiera ležia na javisku ako zdevastovaný svet po požiari, štvrté dejstvo: papier skrkvú do jednej obrovskej „gundže“ balíka, z ktorého trčia nohy a telá hercov. Výtvarne zaujímavé a silné. Bohužiaľ dramatické vzťahy sú popisné, alebo nekonkrétne, a tak osudy sestier, ich vnútorný svet , i svet celej spoločnosti je nerozkrytý.

Pred časom obehla svet fotografia skupiny žien v hidžábe (tradičná islamská pokrývka vlasov, uší, šije, krku, ramien a poprsia), ako v tieni newyorských mrakodrapov demonštrujú s transparentom „Do pekla s demokraciou!“. Užívali si jedno zo základných práv západnej demokracie – slobodu slova. Siahnuť na ňu by malo byť v našom civilizačnom kontexte tabu. Keby sme však žili napríklad na území Islamského štátu, slobodným rozprávaním a písaním by sme riskovali život, v Rusku basu.

Polícia preverovala zmanipulovaný tender za vyše dva milióny eur, v ktorom sa mal angažovať aj bývalý predseda SNS. Napriek vážnym pochybeniam, na ktoré upozornil európsky protikorupčný úrad OLAF, však slovenskí vyšetrovatelia trestné stíhanie prerušili.

Je krásne popoludnie na prelome leta a jesene. Kyjevský Chresčatyk sa kúpe v slnečných lúčoch, okolo kvetinových záhonov na Majdane korzujú mamičky s kočíkmi, v kaviarňach pri stolíkoch posedávajú študenti. Mám pocit, akoby sa mi celá tá ukrajinská revolúcia, ktorej tu miestni nepovedia inak ako Majdan, len prisnila.

Budúci piatok a sobotu budú v Česku komunálne voľby, ktoré by mali dovŕšiť prekreslenie politickej mapy. Očakáva sa, že ODS – pilier ponovembrovej politiky – dosiahne svoje dno a nová strana ANO 2011 Andreja Babiša svoj vrchol.

V predvečer 70. výročia SNP mala v Divadle Aréna premiéru inscenácia Povstanie. Tvorí ju desať scénických obrazov od siedmich autorov. Režisérka Sláva Daubnerová z nich vytvorila znepokojivé, v mysli dlho pretrvávajúce divadlo.