V čase, keď sa Spojené štáty len veľmi pomaly spamätávajú z recesie, keď sa Izrael dostáva na hranicu vojny s Palestínčanmi v Gaze a keď sa vláda prezidenta Obamu pripravuje na druhé funkčné obdobie, dokázala všetky tieto udalosti z prvého miesta v amerických správach vytlačiť takmer bulvárna záležitosť: odstúpenie šéfa CIA, bývalého vojenského veliteľa Davida Petraeusa, pre mimomanželský vzťah. Aj bulvárny príbeh však môže odkryť mnohé z reálnej politiky ‒ a spoločnosti, a to nielen americkej.

Dejiny Mali sú dejinami vojenských prevratov. No iba neskorý zásah francúzskej armády v polovici januára zabránil tomu, aby túto ôsmu najväčšiu africkú krajinu celkom ovládli islamisti, napojení na al-Káidu.

Rok 2013 bude rokom, keď sa naplno začne prezidentská kampaň. Požiadali sme dvoch kandidátov na úrad prezidenta, aby napísali novoročný príhovor s dátumom 1. 1. 2013. Píše Ján Čarnogurský.

Medzi deťmi je to vraj najznámejšia a najobľúbenejšia zelenina. Niet sa čo čudovať: je farebná, sladká, dá sa perfektne hlasno chrúmať a navyše – neuveriteľne ľahko sa dá nakresliť. Mrkva je skrátka super.

David Howel Petraeus stál dlho na takom vysokom piedestáli, až sa zdalo, že naňho nedosiahnu ani reči neprajníkov. Vyznávač harmonického rozvoja tela i intelektu, legendárny vojenský veliteľ z Afganistanu aj z Iraku, ambiciózny a výkonný šéf CIA budil dojem, že vo svojom diári nemá už ani hodinu voľnú. Očividne mal.

Vo filmoch pôsobia tajné služby ako všemocné a vševediace organizácie. No príbeh americkej CIA, ktorá v týchto dňoch púta pozornosť svetových médií, je skôr o byrokratickom chaose a opakovaných prešľapoch. Čo hovorí ekonómia o zlyhaniach tajných služieb?

Americký novinár, spisovateľ a nositeľ Pulitzerovej ceny Tim Weiner nedávno navštívil Slovensko na pozvanie Nadácie Tatra banky a týždenníka Slovak Spectator. Porozprávali sme sa s ním o dejinách CIA, ktorej činnosť novinársky pokrýva.

O vzniku a pozadí KHL, jej financovaní, majiteľoch klubov aj o pomeroch v Rusku sme hovorili s riaditeľom Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Alexandrom Dulebom.

Hoci rešpektujem kritikov vojny v Iraku, ani odstup desiatich rokov, ani poznanie, že správy západných tajných služieb o zbraniach hromadného ničenia sa nepotvrdili a dokonca ani ťaživý povojnový vývoj nezmenili môj pôvodný názor, že rozhodnutie odstrániť Saddámov režim bolo správne. Mám na to tri dôvody: prvý sa týka zodpovednosti, druhý geopolitiky, a tretí elementárneho zla.