Zázračná ingrediencia koláčov našich starých materí, ktorá rástla takmer v každej záhrade. Meria len okolo milimetra, a aby sme z neho nazbierali gram, musíme dať dokopy až 3 300 týchto malých zrniečok.

Nedávno sme spomínali na Lászlóa Sziklaya. Bolo to na na Rákociho ulici č. 15, v budapeštianskom Jozefove, kde sú slovenské tradície najsilnejšie. Pred sto rokmi, hoci nie práve v novembri, sa narodil významný literárny historik a zakladateľ maďarskej slovakistiky. Myslím na neho s vďakou žiaka, ale aj s istými výčitkami svedomia, lebo sme na neho akosi pozabudli. Rovnako Maďari aj Slováci. Je sympatické, že túto spomienkovú slávnosť iniciovali jeho bývalí slovenskí žiaci v Maďarsku. Svojho času, pred potopou, roku 1949 bol László Sziklay zakladateľom slovenskej katedry na Vysokej škole pedagogickej v Budapešti.

KNIHA Avraham B. Jehošua: Molcho (Pistorius, 2012) Chudák Molcho! Hneď v prvej vete románu mu zomiera manželka. Chorá bola sedem rokov a Molcho sa o ňu celý čas príkladne staral. Na prvých stranách knihy je toľko smútku, že človek musí vypäť všetky sily, aby sa cez ne „prečítal". Ak sa mu to podarí, odmena ho neminie. Molcho (z hebrejčiny do češtiny ho výborne preložila Magdalena Křížová) je s nadhľadom a miestami celkom vtipne napísaný román o trúchlení.

Vyrážam na výlet svojich snov. Vyrážam do neznáma a nebojím sa, lebo tá neznáma zem mi vŕta hlavou už 5 rokov. Keď som prvýkrat videla film Himalaya, rozhodla som sa ostať v Nepále a ísť tam, kde zastal čas, kde je len to, čo si ľudia vypestujú, vyrobia alebo vymenia za soľ. Tam, kde sú karavany jakov, domčeky z kamenia bez okien a kde ženy nosia v ušiach veľké tyrkysové náušnice. Tam, kde ešte stále existuje mystické šamanistické náboženstvo Bon, ktoré s príchodom buddhizmu v Tibete celkom zmizlo. Zachovalo sa však tu, v zázračnej zemi Dolpo.

Čo som ako stredoškolák vedel o Slovákoch? Pomerne málo. Pritom jeden chlapec z našej ulice tam mal príbuzných.

Rok 2013 bude pre slovenských podnikateľov rokom bolestivého prispôsobenia. Okrem nutnosti vyrovnať sa s vládnymi opatreniami čaká ekonomiku aj výzva v podobe naďalej neistého vývoja u našich hlavných exportných partnerov v eurozóne.

Keď sa dnes povie Higgsov bozón, mnohým ľuďom hneď napadne CERN. Niektorým napadne aj veľký urýchľovač LHC, ale len málokto si spomenie na detektory ATLAS a CMS. A to je trochu nespravodlivé. Veď predsa ten objav urobili v CERN-e na LHC práve ATLAS a CMS.

Kemp sme si zložili priamo pod posvätnou Krištáľovou horou. Bol spln. Mesiac osvetľoval horu a naše oddychujúce kone. Sedem z nich sa niekam stratilo, naši koniari strávili celú noc behaním po kopcoch. Vonku však bolo svetlo a…úplne magické. Nevieme, čo od toho buddhistického festivalu, čo sa tu v 4 100 metroch v Nepále koná raz za 12 rokov, čakať. Už v noci sme registrovali stovky malých svetielok. Pútnici sa vybrali na koru – krúženie okolo posvätnej hory, ktoré trvá 12 hodín a treba prekonať dve vyše 5 000-metrové horské sedlá. Niektorí pešo, iní modliac sa a hádžuc sa o zem pri každom kroku. Keď sme ráno zišli do Shey Gompy na miesto samotného festivalu, ocitli sme sa v nejakom bizarnom filme.

Nevidela som ho roky. Kedysi sme spolu chodili do kina, mali sme sedemnásť a v kinách išiel JFK. Pamätám si na deň, bolo to u nás doma, keď nám hral svoje prvé pesničky. Spomínam si, ako v ťažkých časoch zberal zo zeme cigaretové filtre a balil vlastné cigarety do fajnového papiera z telefónneho zoznamu. Smiali sme sa na tom. Boli to ťažké časy, ale pre nás aj časy luxusu: boli sme priatelia, celá skupina kreatívnych a navzájom sa podporujúcich kamarátov ‒ a rebelov.

Aziati ju poznajú už odnepamäti, pretože ich jedlá bez nej prakticky neexistujú. Je veľmi príjemná a v extrémnych prípadoch dokáže byť priam návyková. Napriek tomu však do našich končín „dorazila“ len relatívne nedávno. Piata chuť – umami.