Sú mestá, v ktorých vítate, keď sa behom času menia. A sú také, v ktorých vás nadchne ich nemennosť. Poľský Krakov je jedným z nich. Odkedy bol Krakov hlavným mestom celého Poľska, uplynulo zopár storočí, a takmer storočie prešlo od čias, čo za Rakúsko-Uhorska zažil, ako mnohé iné mestá bývalej monarchie, svoju poslednú zlatú éru, a zmenil sa len málo.

Nedávno som čítala článok Evy Čobejovej a Jaroslava Danišku o antidepresívach, ktorých užívanie sa na Slovensku zvyšuje. Ľudia si nimi odpomáhajú od stresov, úzkostí a nespavosti.

Školská reforma beží a pomaly sa na ňu aj zabúda. Učitelia si zvykli, ako vždy a na všetko, rodičov reforma veľmi netrápi, a ani politicky to nie je zaujímavá téma. Koho by už potom zaujímala príprava nových učebníc?

Hudba nabitá radostnými emóciami, ktorá sa často končí tancom či všeľudovou zábavou. Dokážu ju robiť niekoľkí svetoví umelci a majú preto davy fanúšikov. Nielen vďaka štvrtému albumu Idoli k nim patrí aj Hudba z Marsu.

FORWARD MEMORY bolo motto 18. ročníka medzinárodného festivalu Divadelná Nitra 2009. Aj preto na ňom výrazne rezonovala téma revolučného novembra 1989. Odovzdať odkaz z minulosti však nebolo vždy jednoduché.

Cena Anasoft litera je dôležitou inštitúciou. Jej porotcovia vyberú každý rok niekoľko pozoruhodných kníh do finálového „shortlistu” a následne jednu z nich označia za víťaznú. Vytvoria tak neformálnu „správu o stave súčasnej slovenskej literatúry”. Čo z nej možno vyčítať?

Na sklonku leta je v mestečku Svätý Jur už tradične najpopulárnejším vývozným artiklom mladý burčiak. Hneď za ním však nasleduje punková kapela Vandali, ktorá už päť rokov hrá svoj očírený drug-free rock´n´roll, vyzretý ako víno.

„Sme len obyčajní ľudia z panelákov,“ hovorí jeden z protagonistov najnovšej prózy Petra Šuleja (1967), básnika, prozaika, vydavateľa, šéfredaktora časopisu Vlna a dramaturga festivalu Ars Poetica.

Gény formujú naše presvedčenia, naše hodnoty a dokonca aj naše hlasovanie vo voľbách.

Na Cornwallském pobřeží už týden studeně poprchává, a tak jen dvě slunečná odpoledne mne vylákala na delší túru rozkvetlými vřesovišti atlanticky drsného pobřeží, jehož severskou náladu vesele ruší přistěhovalé palmy a jiná subtropická flóra. Čas trávím u jablečného vína a anglických novin. Slovenský číšník, s nímž občas klábosím, mě už nepovažuje za alkoholika, netušil totiž, že „cider“ není jabčák.