V stredu 1. marca 2006, niekoľko mesiacov pred parlamentnými voľbami, rozpustil Najvyšší súd po prvý a jediný raz v novodobej histórii Slovenska politickú stranu, Slovenskú pospolitosť – Národnú stranu. Subjekt, ktorý si vytvorilo občianske združenie Slovenská pospolitosť, dodnes verejnosti známe najmä pre svoje tmavomodré uniformy pripomínajúce tie gardistické a fakľové sprievody v slovenských mestách, je fakticky odstavený od možnosti kandidovať. Absolútne precedentným rozhodnutím, ktoré bolo postavené z veľkej časti na interpretácii jej takzvaného Ľudového programu, súd dáva krajnej pravici jeden z najťažších úderov za ostatných 15 rokov, počas ktorých slovenská demokracia zvádza boj s politickým extrémizmom. Jej vtedajší „vodca“ Marián Kotleba vyhlasuje, že i v nacistickom Nemecku dostal bulharský komunista, podozrivý zo zapálenia Ríšskeho snemu, možnosť obhájiť sa na poriadnom súde. Pospolitosť podľa neho nie. A tajomne dodáva, že členovia hnutia sa volieb zúčastnia, pravdepodobne na kandidátke inej, už existujúcej politickej strany. O krátky čas sa ukáže, že chrbát, po ktorom sa chcú lídri Pospolitosti vyštverať až do parlamentu, im nastaví Slovenská ľudová strana. Niekde tu sa začínajú rodiť argumenty pre najnovší výstrelok štátnej protiextrémistickej politiky, návrhu Generálnej prokuratúry na rozpustenie tejto partaje. Návrhu, ktorý paradoxne neprišiel v roku 2006 či 2007, i keď sa o tom vtedy šuškalo. Generálna prokuratúra navrhuje SĽS rozpustiť dnes. Je jeseň 2009, pomaly eskaluje napätie spôsobené neriešením rómskeho problému a slovenská krajná pravica začína rozpoznávať, že takzvané protesty proti cigánskemu teroru sú skvelou príležitosťou na vlastné spropagovanie sa v očiach verejnosti a získanie bodov pred blížiacimi sa parlamentnými a komunálnymi voľbami. Stovky jej prívržencov obchádzajú rómske osady a miestni obyvatelia, unavení neschopnosťou všetkých minulých vlád, ktoré často zúfalú situáciu v okolí osád ignorovali, im nadšene tlieskajú. Taktika pravicových radikálov a extrémistov sa za uplynulé tri roky výrazne zmenila. A Slovenská ľudová strana v nej už dávno nehrá významnejšiu úlohu.

Emil, jako? Jako vždy? Počúvaj, (to je divné, že „počúvaj“, keď ti píšem, že?) ale nevadí, nebudem predsa písať, že „čítaj“. Takže počúvaj Emil, u nás v starobinci je jeden rozumbrada, ktorý všetko vie a dosť ma tým serie, a ten mi povedal, že „jako“ neni správne po slovensky.

.otázka z minulého týždňa: Federer porazil Nadala 6:3 v sete, v ktorom hráči päťkrát prelomili súperovo podanie (t. j. v piatich hrách prehral podávajúci hráč). Kto z nich podával ako prvý?

O úniku mozgov – čiže o odchádzaní vzdelaných mladých ľudí do zahraničia – sa u nás hovorí často a oprávnene. A hoci je každému jasné, že na budúcnosti tejto krajiny sa to prejaví značne negatívne, pre návrat mladých úspešných vedcov robíme žalostne málo. Niektorí sa však napriek tomu vracajú. Prečo to robia?

Strach verejnosti je dobrým dôvodom na to, aby politici mohli konať. Je však obava más z niečoho alebo niekoho vždy opodstatnená? Darí sa slobodnej spoločnosti identifikovať naozaj závažné hrozby a tie nemožné zhrnúť pod stôl? A vôbec: vzniká dopyt verejnosti po preventívnom opatrení vlády priamo u nej, alebo naopak u niekoho, kto verejnosť presvedčí, že taká „hrozba“ naozaj existuje?

Koncom roka 2009 vyšla vo vydavateľstve C. H. Beck v Mníchove pozoruhodná kniha Darwinov kód. Evolúcia vysvetľuje náš život. Prvý autor je Thomas Junker a prednáša dejiny biologických vied na univerzite v Tübingene a v Göttingene.

HADOUKEN! - FOR THE MASSES THESE NEW PURITANS - HIDDEN KAREL KRYL - OSTRAVA 1967-1969 KARPATSKÉ CHRBÁTY - CANIS CARPHATICUM GRZECH PIOTROWSKI - EMOTRONICA JAMIE T - KINGS & QUEENS

Na Slovensku je pamiatkovo chránených 562 kaštieľov a kúrií. Historické nehnuteľnosti sú skoro v každej obci a v niektorých dedinách je ich aj viac. V obci Liptovský Ján je kúrií takmer 20. Kto tie stavby u nás vlastní? A ktorí majitelia sa one starajú dobre?

Režisér Arash T. Riahi pochádza z Iránu, od detstva žije v Európe, nakrúcal experimentálne a dokumentárne kúsky a francúzsko-rakúsky film Na chvíľu slobodní je jeho hraným debutom.

Milý Emil, Teraz sa podrž, lebo padneš na zadok, keď Ti prezradím, čo sa stalo. Už dávnejšie sa okolo mňa začala obšmietať nejaká Pikulíková z bloku C. Občas som ju vídal na obede, občas som ju stretol v parku, sedela na lavičke a keď som išiel okolo, nehovorila nič, len sa milo usmievala, vyzeralo to, ako keby sme sa už niekedy boli stretli a že ja sa akože nepamätám a ona že mi to nechce pripomínať, ale čaká, že si spomeniem.