Ako súvisia reformácia a protireformácia s vývojom demokracie a trhovej ekonomiky; čo majú spoločné sektári 16. storočia s revolucionármi 20. storočia; prečo je potrebné poznať náboženské korene modernity a ako nám pomôžu v porozumení súčasnému dianiu? Diskutujeme v ďalšom pokračovaní cyklu .konfrontácie.

7. novembra 1917 obsadili boľševici Zimný palác v Petrohrade. Čo po tejto udalosti nasledovalo, čo jej predchádzalo? Aký je vzťah medzi snívaním o šťastí ľudstva a masovým terorom? Prečo a pre koho bol komunizmus príťažlivý a prečo takým môže byť aj dnes? Čoho sa obáva dnešné čínske vedenie? Čo má Si Ťin-pching spoločné s Leninom, alebo: čo bol „NEP“? Pokračujeme v Konfrontáciách.

Ako zapadá 17. november 1989 do kontextu iných novembrových výročí? Dal sa pád komunizmu predvídať? Diskutujeme o tom, čo sa podarilo, v čom sme sa mýlili a čo sme mohli robiť inak; o znovuzrodení a význame občianskej spoločnosti; o rizikách, ktoré priniesla nová sloboda; prečo koniec komunistických režimov nemusel znamenať koniec ilúzií, na ktorých boli založené; prečo študovať totalitné režimy; prečo sa vyhýbať sentimentalite a cynizmu; v čom nesieme spoločnú zodpovednosť; aj o pravde, na ktorú nesmieme rezignovať.

V upútavke Števa Hríba na najnovšie číslo .týždňa padla otázka či sa máme báť zmien, ktoré prináša umelá inteligencia, a vzápätí odpoveď v podobe jednoznačného „Nie“. Nie je prečo obávať sa „ďalšej katastrofy“, čoho podrobnejšie dôvody sa čitateľ dozvie v čísle. Dovolím si tu vysloviť úctivú polemiku v záujme istého objasnenia témy.

Čo je umelá inteligencia? Prečo o nej hovoríme práve dnes a viac než doposiaľ? Ako mení vzorce nášho správania a tiež bezpečnostnú mapu sveta? Máme sa báť umelej inteligencie alebo našej ľudskej povahy? Hovoríme s Michalom Valkom, vedcom v oblasti umelej inteligencie.

Môžeme nadviazať na našu minulú úvahu o rozpoznávaní symptómov úpadku slobody a nástupu tyranských, despotických či totalitných režimov. Než však v týchto súvislostiach zameriame sľúbenú pozornosť na klasické (predmoderné) zdroje, ešte sa pristavme pri niekoľkých prípravných poznámkach, aby sme tieto texty dokázali čítať s uspokojivou mierou porozumenia.

Zažívame masové šírenie novej agresívnej iracionality v tom istom čase, keď veda a technológia slávia nové triumfy. Paradox, náhoda alebo vzájomná súvislosť? Kam kráčame, čo nás učí história moderných revolúcií, prečo by sme nemali vkladať do vedy a technológií mesiášske očakávania: aj o tom hovoríme v ďalšom diele našej relácie.

Začiatok augusta je bohatý na výročia, ktoré vyznačujú udalosti meniace svet pre nasledujúce generácie s ďalekosiahlymi následkami, pre ich priamych svedkov neraz nedozernými.

Môžeme sa pri dnešných globálnych skúškach doliehajúcich na slobodné zastupiteľské zriadenia ešte poučiť z minulosti? Môžeme na základe jej poznania ešte dnes, pri všetkých prevratných zmenách, vyvodiť nejaké zmysluplné, praktické postupy? Pozrime sa na to.

Donald Trump vyhlásil, že hodiny tikajú. Sotva uplynie týždeň v západných demokraciách, aby niekto nevyťahoval vlastné staré hriechy. Ozzy Osbourne, knieža tvrdého a temného rocku, odišiel na večnosť bojujúc na pódiu až do konca.