O tom, ako sa konšpiračné bludy stávajú inšpiráciou pre genocídu, komu vyhovuje prepisovanie dejín, prečo bývajú totalitní vodcovia paranoidní, akých chýb sa dopúšťame, keď hovoríme o „konšpiráciách“, aj o tom, ako sa konšpirujúca mentalita vracia do správania najvyšších predstaviteľov demokratických štátov – počúvate v našom ďalšom pokračovaní.

Rok 2026 bude rokom zaťažkávacích skúšok pre medzinárodný poriadok, zastupiteľské inštitúcie, náš psychický stav aj naše charaktery. O tom, čo musíme vedieť na to, aby sme v nich vedeli obstáť, ako si zachovať realizmus aj optimizmus zároveň, a prečo treba rešpektovať nedokonalosť, hovoríme v ďalšom diele nášho cyklu.

Ako si zachovať poriadok mysle vo svete plnom zmätkov? Ako si udržať slobodu v dobe rastúcej túžby zástupov zbaviť sa jej? Čo možno a nemožno očakávať od nových technológií? Aké miesto má v politike etika a prečo musia dobrí ľudia navzájom komunikovať? Hovoríme v ďalšom diele .konfrontácií.

V čom je osud demokracie v Amerike spojený s osudom Európy a sveta; čo si navzájom vyčítame a v čom si nerozumieme; o pôvode, premenách a krízach americkej veľmoci; ako sa demokracie rodia a umierajú; čo býva v dejinách národov nepriznané; čoho sa obávali zakladatelia USA; prečo je kontrola moci životne dôležitá?

Bilancia 20. storočia vyzerá zdrvujúco. Totalitné režimy, vojny, teror a genocída uskutočňované s prispením moderných technológií boli hlavnou príčinou neprirodzenej úmrtnosti ľudí na rôznych miestach sveta. Rozumieme správne tomu, čo sa stalo? Máme sa dnes obávať opakovania nedávnej minulosti? Vieme tejto hrozbe čeliť?

7. novembra 1917 obsadili boľševici Zimný palác v Petrohrade. Čo po tejto udalosti nasledovalo, čo jej predchádzalo? Aký je vzťah medzi snívaním o šťastí ľudstva a masovým terorom? Prečo a pre koho bol komunizmus príťažlivý a prečo takým môže byť aj dnes? Čoho sa obáva dnešné čínske vedenie? Čo má Si Ťin-pching spoločné s Leninom, alebo: čo bol „NEP“? Pokračujeme v Konfrontáciách.

Ako zapadá 17. november 1989 do kontextu iných novembrových výročí? Dal sa pád komunizmu predvídať? Diskutujeme o tom, čo sa podarilo, v čom sme sa mýlili a čo sme mohli robiť inak; o znovuzrodení a význame občianskej spoločnosti; o rizikách, ktoré priniesla nová sloboda; prečo koniec komunistických režimov nemusel znamenať koniec ilúzií, na ktorých boli založené; prečo študovať totalitné režimy; prečo sa vyhýbať sentimentalite a cynizmu; v čom nesieme spoločnú zodpovednosť; aj o pravde, na ktorú nesmieme rezignovať.

Tak sa nám zase zlatý október pozvoľna preklápa do novembra chmúrneho, ale nespomínam to, aby som v niekom vyvolával depresiu. Skôr naopak. Táto časť roku totiž pripomína výzvu, ktorá trvá.

Moskva podľa Peskova vyzvalo strany rokovaní, aby sa zdržali informovania o ich podrobnostiach na verejnosti, pretože to považuje za nevhodné.​

Nie, že by v predminulom týždni neboli dôvody na oslavy po skončení bojových operácií v Gaze. Ale na to, aby sa z krehkého prímeria (ktoré ani v tejto chvíli neznamená úplný koniec násilia v danej oblasti) stal skutočný garantovaný mier, nestačí porážka aktuálneho nepriateľa ani podpísanie mierového plánu.