Dá sa dnes zažívať radosť a krásu? Vedú svet zranení ľudia? Vieme sa ešte rozprávať bez masiek? Vydržia herci primitívny tlak moci? Odpovedá Táňa Pauhofová.

Novela ústavy, ktorá prešla vďaka dvom neočakávaným hlasom z OĽaNO, vyškrtla zo sveta niektorých žijúcich ľudí. Slovensko si tiež vyhradilo právo ísť proti európskemu právu tam, kde si zmyslí. Čo to znamená?

Je strach prirodzený? Sú nacionalizmus a populizmus odpoveďou na obavy ľudí? Dá sa so strachom dobre žiť? Ako sa postaviť rozšíreným obavám z otepľovania, z vojen, z víťaziacich deštruktívnych politikov?

Čo znamená Päť kostí albatrosa? Ako sa robí rozhovor s držiteľmi Nobelovej ceny? Prečo Einstein tak dlho čakal s objavom všeobecnej relativity? Sú ženské krivky fyzikou?

Víkendové voľby v Česku vyvolávajú obavy. Vieme, ako sme dopadli my na Slovensku, a vidíme, ako podozrivo sa to všetko podobá. V čase, keď sa mení svet a postavenie menších štátov v ňom, bude pritom česká voľba historická.

Štúdie ukazujú, že ľudia v bohatšom svete si menej vytvárajú vzťahy – aj manželstvá, aj priateľstvá. Je nutným sprievodným javom rozvinutej ekonomiky, že sme v nej viac sami? Alebo je to, čo vyzerá ako vzťahová chudoba, v skutočnosti niečím iným?

Je uctievaná. Občas neviditeľná a pritom zreteľná, často ďaleko, niekedy na dotyk. Tá istá.

Pred 35 rokmi sme mali v Československu a neskôr na Slovensku veľké sny o tom, čo všetko sa dá zmeniť. Aj v oblasti školstva. No to je chronický problém. O tom, ako sny dopadli a kam sa dajú posunúť, hovorí Daniel Bútora.

Dva roky štvrtej vlády Smeru nie sú ničím prekvapujúce. Nepriniesli žiadnu dôležitú reformu zaostávajúcich sektorov, zato priniesli najväčšiu mieru rozoštvania verejnosti, akej bol Smer doteraz schopný, a tiež najväčší odklon Slovenska od slobodného sveta.

Keď v roku 1989 padol komunizmus, hlavnou emóciou v Československu, ale aj širšie vo svete, bola radosť a nádej, že veci sa zmenia k lepšiemu. Dnes sú dominantnou emóciou obavy. Dá sa pred rozšíreným strachom brániť? Odpovedá psychiater Jozef Hašto.