Prvýkrát v živote som videla lavínu. Aj malú, aj veľkú, aj padajúcu, aj spadnutú. Nezabudnem na ten zvuk. Tie tučné basy. A tá masa snehu padajúca nadol.

Fotografie umelcov sú samostatnou umeleckou disciplínou, veľmi náročnou, ale zábavnou. Náročnou preto, lebo umelci majú umelecké cítenie, a preto chcú byť zachytení s umeleckým citom.

V máji 1970 otvorili v Bratislave v Galérii mladých na Mostovej ulici výstavu Juraja Meliša Prostredie I. Ako píše jeho monografistka Katarína Bajcurová, „voľný termín vznikol viac-menej náhodne v medzere, ktorá vznikla posunom termínu už schválenej výstavy Ruda Sikoru.“

Je päť hodín ráno. Taxikár mešká, a keď zazriem jeho auto, nečudujem sa. Vyzerá, akoby na ňom jazdili ešte Briti. Ospalí nakladáme batohy a lanom zaväzujeme kufor, aby veci nepovypadávali. Po ulici pobehujú iba psy, no kým prejdeme zo Starého do Nového Dillí, všade je ruch.

YSÉ: Človek sa od neho všeličo naučí. Pozná ženy, akoby tu bol viac-menej na to, aby každej poradil. Je to jeden z tých mužov, ktorí sú vždy ochotní položiť za vás život, obetovať ho, pravda za podmienky, že sa vás takto zbavia.

Súčasné problémy sa týkajú najmä tých sektorov ekonomiky, ktoré očividne potrebovali ozdravenie: najmä trh s

Meria necelých dvesto kilometrov a jeho hmotnosť je nevyčísliteľná. Ťažkotonážny „drobček“, ktorému dali rodičia nepríliš poetické meno Nezávislé Kosovo, je čulý a má sa k svetu. Akurát svet sa nemá k nemu.

S charitou a s pomáhaním blížnemu má väčšina ľudí skôr či neskôr pocit, že na to nestačia. Najmä ak ide o také rozsiahle problémy, ako sú tie, ktoré sa týkajú rozvojových krajín.

Kde sú tie časy, keď nevhodne vybranú olympijskú lokalitu svorne bojkotovali celé krajiny? V

prišli českí neonacisti provokovať rovno na miesto bývalého koncentračného tábora pre Rómov v