Koniec 19. storočia. Paríž. Edouard Manet maľuje dámy v pánskej spoločnosti a varieté Folies Bergere; Edgar Degas nahé, umývajúce sa dievčatá; Toulouse-Lautrec obrázky z kabaretu Mouline Rouge, toho nalešteného a svietivého, ale aj toho nadránom trochu unaveného.

John Carter: Medzi dvoma svetmi je nápadnou veľkorozpočtovou a elegantnou adaptáciou prvého z dobrodružných proto sci-fi románov Edgara Rice Burroughsa o veteránovi americkej občianskej vojny, ktorý sa ocitne na Marse a tam zažíva všakovaké dobrodružstvá.

Krajiny občas stoja pred voľbami podobne ako hrdinovia rozprávok: ak sa rozhodneš pre jedno, bude zle, ak pre druhé, bude ešte horšie. Izraelská voľba, či uskutočniť vojenskú akciu proti Iránu a jeho jadrovému programu, je ako vystrihnutá z Dobšinského. V čomsi je táto voľba dokonca ešte ťažšia: je takmer nemožné posúdiť, ktorá z dvoch možností – zaútočiť alebo riskovať jadrový Teherán – je voľbou zlou, a ktorá ešte horšou.

Toto nie je čas na bilanciu. Toto je čas na bodku. O týchto voľbách sa popísalo všeličo. Napríklad, že ich výsledok bol spravodlivý. Možno že bol trestom pre stredopravé strany. Ale celkom iste bol nespravodlivý pre ľudí, ktorí nám dali v roku 2010 šancu. Bývalo to dvadsať rokov tak, že reformní politici burcovali voličov. V roku 2010 prvý raz naliehavo zaznel hlas reformných voličov a politici sa naň vykašľali. Premárnili sme túto šancu, trestuhodne, preto ten trest. Tie dva roky boli časom opotrebovaných politikov. Akoby všetky cnosti spotrebovali vo vlastnom egoizme a nevraživosti.

Vysielanie TV JOJ stojí na dvoch pilieroch – spravodajstvo a vlastná produkcia. Vlastnú produkciu JOJ stavia na dlhodobých spoluprácach s osvedčenými ľuďmi. Menovite sú to šéf vlastnej tvorby JOJ Ivan Huljak a interný tím, Továreň a Andy Kraus, D.N.A. a Rasťo Šesták s Petrom Bebjakom, Kuul TV s Radom Štefanovom a Fremantle s Andreou Gavačovou.

Americkí republikáni si minulý týždeň prežili svoj „super utorok“. Volebný deň, ktorému sa v rámci primárok venuje výnimočná pozornosť. Stranícki kandidáti na prezidenta sa počas super utorka dozvedia, akú šancu majú zabojovať o kreslo v Oválnej pracovni Bieleho domu.

Žijeme v dome prepchatosti. My, argonauti konzumu, sa už neplavíme za zlatým rúnom, ale naopak, utekáme pred ním. Aby sme zostali tým, čím chceme byť, dôležitým sa stáva to, čo nerobíme, nekupujeme, nepozeráme, nepočúvame. Všade je priveľa tvárí, hlasov, myšlienok, hlásateľov a vykladačov, článkov, kníh a žurnálov, názorov, presvedčení a právd. Priveľa farieb a priveľa hluku, namiesto spevu žvatlanie, namiesto básní proklamácie a namiesto obrazov čmáranice.

Nedávno ma dôrazne upozornili na to, že môj článok o tatárskom bifteku v decembrovom .týždni bol rodovo nevyvážený a opäť raz robil zo žien citlivé kvetinky a z mužov nepriamo pánov tvorstva. Sypem si popol na hlavu, milé mäsožravé dámy!

Dospelý muž dá nezvládateľnému trojročnému chlapcovi facku. Urobí tak inštinktívne, obraňujúc pred jeho útokom vlastné dieťa. Je to v poriadku, alebo je neprípustné fackať cudzie dieťa, nech by bolo akokoľvek odporné?