Odškodnenie sa týka zrážky vlakov z 13. októbra pri Jablonove nad Turňou a tiež zrážky vlakov z 9. novembra pri Pezinku, kde bolo predbežne 150 zranených, z toho päť ťažko.

Slávime výročie Novembra ’89, ale sám November ’89 akoby sa vytrácal: stačí pohľad na slovenskú vládu, na výsledky volieb v Česku, na proruskosť maďarského premiéra. Ako dopadne náš príbeh? .pod lampou sa zhovárame s Františkom Mikloškom a Petrom Zajacom, ktorí pri Novembri ’89 priamo boli.

Opozičná strana pripomenula, že dlhodobo upozorňuje, že poctiví ľudia a firmy platia dane do posledného centa, zatiaľ čo podvodníkom sa na Slovensku stále oplatí okrádať štát.

Strana má síce členku s rovnakým menom, ide ale o dve rozdielne osoby, uviedli.

Musí sa im za prirovnanie k právoplatne odsúdenému Mikulášovi Černákovi ospravedlniť.

„Keď ľudia vidia, že tým hore sa nič nestane a zároveň pociťujú dôsledky takzvanej konsolidácie, v zúfalstve sa často uchyľujú ku krádežiam v obchodoch,“ myslí si poslanec.

Podľa predsedníčky strany Za ľudí je „šialené“, že súčasná vládna moc si z občanov Slovenska urobila pokusných králikov.

Pred 36 rokmi sme striasli jarmo komunistickej totality. Slovensko, Česko, Maďarsko a Poľsko zažili hviezdny moment, dnes však znovu zápasia so silami neslobody. Čo z hodnôt Novembra ’89 sme si osvojili a v čom stále zlyhávame?

Istotne si všetci pamätáme hru panák. Na chodník sme kreslili deväť políčok, skákali po nich a kto neskákal, povedľa si mohol kriedou čarbať slniečka, kvetinky, zvieratká... Ruky sme mali špinavé od farebného prachu a chodník vyzeral ako nepodarená galéria avantgardných diel. V týchto dňoch to už nie je iba detská záležitosť, krieda sa mení na nástroj tichej chodníkovej revolúcie. Otázkou je, či jej odkaz vydrží dlhšie, než kriedu zmyje ťažký novembrový dážď.

Ďalšie železničné nešťastie, ktoré sa len so šťastím neskončilo úplne tragicky, je bohužiaľ symptomatické pre fungovanie Slovenska ako štátu.