Britský Schindler

.zuzana Mojžišová .časopis .film 12.06.2011

„Ak sa človek pre niečo rozhodne a je odhodlaný robiť dobro, tak si spôsob vždy nájde.“  Alebo: „Iba zapamätanie si historických udalostí nestačí. Mali by sme sa väčšmi sústrediť na pozitívne stránky histórie a učiť sa z nej láskavosti, láske, poctivosti, mravnosti a vzájomnej pomoci a súcitu.“ Pomerne ľahko sa to vysloví, veľmi ťažko je krásnym slovám dostáť. Sir Nicholas Winton ich povedal aj naplnil.

Bližšie k místečku

.peter Bálik .časopis .hudba 12.06.2011

Česká skupina Čechomor vydala nový album Místečko, zostavený opäť zo starých moravských piesní. Sú ich tisíce, hovorí jeden z lídrov kapely, huslista Karel Holas a vzápätí dodáva: „No musíme si dávať pozor, aby sme sa neopakovali.“

Očami Doroty Nvotovej

.dorota Nvotová .časopis .osobnosti 04.06.2011

Vravia o nich, že sú hlúpe a že vedia rozprávať len o kravinách. Že sa nevedia baviť o inom, ako o handrách, účesoch a manikúre. Že nevedia nič o svete a jeho problémoch, a žijú mimo reality. Nemám ten pocit. Prišla som do styku s modelkami iba trikrát, ale ani raz som ten pocit nemala.

Gondryho pochvala Aramisova

.peter Nágel .časopis .film 04.06.2011

Oficiálny program festivalu okrem hlavnej súťaže, súťaže krátkych filmov a sekcie Istý pohľad tvorí aj výber študentských filmov Cinéfondation. Slovensko malo v tejto kategórii po minulom roku (Mátyás Prikler so snímkou Ďakujem, dobre) opäť senzačné zastúpenie.

Lena, láska, sliepka a hnev

.časopis .literatúra 04.06.2011

Lucia Piussi, textárka a speváčka Živých kvetov, napísala román a spôsobila ním celkom slušný rozruch. Je to román ostrý, priamy, je to kniha – akcia.

Hrach na stenu: Jazyk menšín

.časopis .týždeň doma 29.05.2011

Doyen modernej slovenskej historiografie Daniel Rapant v roku 1968 napísal: „Otázku úradnej reči vo vzťahu k národnostným menšinám by som konečne navrhoval riešiť čo najliberálnejšie, bez zbytočných (ale z oboch strán) prestížnických tendencií, približne v tom zmysle, aby sa každý mohol dovolať práva a úradnej moci vo svojej reči.“

Školy a štát

.daniel Bútora .časopis 04.06.2011

Je to jedna z najväčších výziev, ktorá pred slovenskou spoločnosťou stojí. Je pre ňu však typické, že sa o nej takmer nediskutuje. Otázka, ako čo najlepšie využiť tých 10-12 rokov, počas ktorých všetci rodičia v krajine povinne zveria svoje deti do rúk učiteľov a škôl, akoby verejnosť, teda rodičov, veľmi nezaujímala. A pritom od odpovede na ňu závisí budúca kvalita života ich dieťaťa, a v širšom kontexte celej spoločnosti. Niektorí rodičia sa snažia vybrať si školu, verejnú, cirkevnú alebo súkromnú. Aj toto hľadanie a sloboda výberu je však obmedzenejšie, ako by sa zdalo. Takmer všetky karty vo vzdelávaní aj dvadsaťjeden rokov po novembri 1989 drží v ruke štát, najmä v tom, akou mierou školám prikazuje, čo všetko a kedy majú učiť. Aj nadšení učitelia či riaditelia škôl, ktorí túžia robiť veci po svojom, narážajú na každom kroku na obmedzenia. A potom je tu, samozrejme, nekonečná a neproduktívna téma nedostatku financií. Hoci je pravdivá (pravdivejšia, než si ľudia z mimoškolského prostredia vedia predstaviť), stáva sa zároveň prekážkou v tvorivom rozmýšľaní, ako zabezpečiť zlepšenie školského systému.

Hokej potrebuje nové myšlienky

.richard Lintner .časopis .šport 28.05.2011

Slovenský hokej stojí pred veľkou úlohou. Všetkým nám je pritom jasné, že ak sa chceme niekam dostať, treba v prvom rade priniesť novú športovú koncepciu. A v nej by nehrali až takú dôležitú rolu (inak velmi potrebné) financie.

Trochu vojna, trochu mier

.časopis .téma 28.05.2011

Pod Kaukazom to opäť vrie. Azerbajdžan sa Náhornému Karabachu vyhráža treťou vojnou po sedemnástich rokoch. Rokovania pod záštitou Ruska, Spojených štátov a Francúzska o budúcnosti nikým neuznaného štátu podľa Baku nikam nevedú.

Líbyjské portréty

.matteo Fagotto .ugo Borga .giampaolo Musumeci .časopis .týždeň vo svete 21.05.2011

Sú medzi nimi rôzni ľudia – vzdelaní i nevzdelaní, mladí i starší. Majú neraz protichodné politické a náboženské postoje, teraz však chcú byť známi jednoducho ako „Líbyjčania“. Mnohí nikdy predtým nedržali v ruke zbraň, dlhé roky útlaku ich však prinútili vystúpiť proti Muammarovi Kaddáfímu a jeho rodine.