Podobne ako na Slovensku aj v ČR hrozí, že Andrej Babiš zatiahne štát do ruskej žumpy. Podľa Pavla Šafra Robert Fico „hecuje“ svoju volebnú základňu a snaží sa maximálne eskalovať nenávisť. Bolo správne, že sa česká vláda prestala s tou slovenskou stretávať? Teraz hrozí, že sa po voľbách spoja temné sily.

Pachová stopa skúma problematické zákutia justície a vykresľuje osobné príbehy údajných páchateľov, odsúdených na základe pachovej identifikácie.

Populisti v politike potrebujú rozdelenú spoločnosť ako soľ. Ľahšie sa v nej zakorení strach i túžba po vodcovi-ochrancovi. Preto prehlbujú existujúce spory a priepasti, ale tvoria aj nové. Robert Fico je toho najnovším príkladom tak ako v USA Donald Trump.

Vládna koalícia v parlamente stráca istotu väčšiny; v prieskumoch stráca percentá. A tak skúša rozbíjať opozíciu: zaráža klin medzi jej liberálnu a konzervatívnu časť, útočí na KDH, zneužíva kultúrno-etické témy. Čo na to slovenskí konzervatívci, pýtali sme sa Františka Mikloška.

Odpoveď je asi jednoduchá. Ľudia chceli prežiť. Aj teraz sa svet mení a väčšina ľudí sa tej zmene slepo podrobuje. Už sme všetci uvarené žaby, a prečo sme to dopustili? Pýta sa sám seba, prečo býva smutný, keď sa zo Slovenska vracia do Prahy.

Protesty na Slovensku nebudú ako protesty v Gruzínsku a tak je to v poriadku. Sú za tým kultúrne a historické kontexty, ktoré vytvorili iné mentality. Preto tí, čo sa obávajú násilností, by sa nemali báť a tí, čo sú nespokojní s ich intenzitou, porovnávajúc ich s tými gruzínskymi, by sa mali upokojiť, lebo inak to nebude, no to neznamená, že to nebude fungovať. Čo funguje v jednej krajine, nefunguje v inej a naopak. Je fajn inšpirovať sa, ale nie je OK kopírovať, tlačiť do toho.

Nie je to prvýkrát, čo sa niekto pokúša politicky ovplyvňovať oblasť rodovej problematiky, ktorá by mala byť od politiky čo najďalej. Keď sa totiž začnú politici vŕtať v pohlaviach a rodových identitách, väčšinou im vôbec nejde o tých skutočne veľmi málo ľudí, ktorí trpia rodovým nesúladom. Ide im o vnucovanie svojho videnia sveta celej spoločnosti alebo, ako teraz premiérovi Ficovi, o odvádzanie pozornosti od problémov, ktoré nie je schopný riešiť či dokonca ich svojou činnosťou spôsobil.

Vstupuje do strany Národná koalícia, chce sa v nej naďalej venovať témam ochrany kultúrneho dedičstva i rozvoja regiónov.

Už si sa poďakoval Bohu za tento neúspech?“ Tieto nečakané slová vyslovilo malé dievča. Presne si pamätám... bol 25. júl 1976. Sedel som na lavičke v kláštornej záhrade, v tieni kríkov, so svojím zápisníkom. „Čo robíš? Čo tam píšeš?“ opýtalo sa ma dievča, ktoré malo asi desať rokov. „Snažím sa skladať hudbu, ale veľmi sa mi nedarí,“ odpovedal som. A potom tie nečakané slová od nej: „Už si sa poďakoval Bohu za tento neúspech?“ — Arvo Pärt

Je viac ako zrejmé, že Ficov režim sa rúca. Nemáme krištáľovú guľu, aby sme vedeli, či a kedy budú predčasné voľby. Veľa sa hovorí o aktivite alebo neaktivite opozície. Ako sú PS, SaS a KDH pripravené na možný rýchly vývoj udalostí?