Dirigovanie som nikdy neštudoval, dirigovať som sa učil, takpovediac, po ceste. Na Konzervatóriu som si založil ilegálny komorný orchester, počas školy som začal dirigovať všelijaké štúdiové formácie, džezbendy, potom prišli nejaké koncerty a učil som sa vlastne metódou pokus-omyl. Ako neskúsený mladík som nabral aj všelijaké návyky, napríklad ten, že keď pri nahrávke režisér nezačul chybu, tak väčšinou nikto nič nepovedal a išlo sa ďalej, aby sme skôr skončili a zarobili tak viacej peňazí za menej muziky. Čo tam po výsledku. (Aby sme nezovšeobecňovali, našli sa aj orchestre, ktorým na výsledku záležalo. Ako šafranu.)

Nová vláda by mala začať vládnuť tak, aby si krajina všimla, že prišlo k zmene. To znamená, začať symbolom a urobiť všetko, čo treba urobiť hneď počas prvých dní.

Tieto voľby nemohli dopadnúť zle. Boli v zásade len dve možnosti, obidve dobré. Jednou bola stabilná parlamentná väčšina Fica s kumpánmi (pričom by bolo úplne jedno, ktorí konkrétne by to boli). Druhou bola nie celkom stabilná protificovská väčšina zložená z nie celkom kompatibilných strán.

Český príklad, grécky smer, Shootyho bilbordy, antificovské nasadenie známych osobností. Kampaň graduje, nie však zásluhou nepochopiteľne miernych opozičných lídrov. Ako na to idú malé a nové strany, teda OKS, HZDS, Most-Híd a SaS?

Festival Europavox predstavuje každoročne talenty z celej Európy. Cieľ je však opačný - dostať do Európy čo najviac francúzskej hudby.

Grécko vyhlási neschopnosť splácať svoje dlhy, teda bankrot. Príčina, prečo to musí urobiť, je čiastočne aj v tom, že je členom Európskej menovej únie (EMÚ). Ak by Grécko nemalo euro, asi by dnešné problémy nemalo, a ak by ich aj malo, mohlo by sa vyhnúť potrebe vyhlásiť bankrot.

Robert Fico si položil za svoj politický cieľ budovanie sociálneho štátu. Nik pritom nevie, čo to je a už vôbec nie to, ako má vyzerať. Pokles hospodárskeho rastu na mínusové hodnoty a zdvojnásobnenie deficitu verejných financií síce nútia predsedu vlády na vyjadrenia o šetrení, ale jedným dychom hovorí, že nie na úkor sociálneho štátu. Tak kde ušetrí?

Vlani v Prahe Barack Obama predstavil svoju víziu sveta bez jadrových zbraní. Americký prezident vtedy nezabudol dodať, že ten dlhodobý cieľ nemusí byť dosiahnutý dokonca ani počas jeho života; keďže prezident nemá ešte ani päťdesiatku a môže žiť ďalších tridsať rokov, naznačil všetkým, že si je vedomý, o akom náročnom cieli hovorí. Svojím rozhodnutím prísť podpísať dohodu o znížení počtu strategických jadrových zbraní s Ruskom práve do Prahy, a presne rok po svojom prejave, zároveň Obama všetkým realistom odkázal, že sa svojho sna nevzdal.

Je to krásne, keď si blížni pomáhajú. A keď sú k tomu vychovávaní odmalička. Dnes som išla so svojimi nepálskymi sirotami v autobuse a jednému chlapčekovi prišlo zle. Ako som ho niesla na rukách von z autobusu, ťahajúc ďalšie tri za sebou, vypadla mi peňaženka. Vôbec som si to v tom strese nevšimla a rýchlo som zohnala taxík, aby som chlapča dostala domov čo najskôr.

Návšteva prezidenta Medvedeva bola ponížením Slovenska. Kritika sa zúžila na nespomenutie agresie z roku 1968, ale problém je hlbší - okupácia nebola najväčšou vinou Ruska, o ktorej sa malo hovoriť.