V Praze byl vysvěcen Jan Kofroň na římsko-katolického kněze. Bude to v České republice první katolický kněz, který bude mít na ruce snubní prsten.

Rusi a Gruzínci dlho súperia o vplyv nad turisticky a poľnohospodársky atraktívnym územím na čiernomorskom pobreží, označovaným aj ako „sovietska riviéra“.

Znovu se teď všude mluví o skupině bratrů Mašínů. To jsou ti, kteří se v padesátých letech minulého století rozhodli bojovat proti komunistům se zbraní v ruce.

Kosovo je nezávislé a dnes už na tom Srbi či Rusi sotva niečo zmenia. Neznamená to však, že námietky, ktoré jedni i druhí vyslovili, nemajú nijakú legitimitu. Týkajú sa totiž nevyriešeného vzťahu medzi legitímnou túžbou po sebaurčení a rovnako legitímnou potrebou chrániť územnú integritu. A geopolitiky.

Politológ Dmitrij Oreškin o tom, ako sa dnes žije Rusom, o hrozbe ďalšej studenej vojny medzi Západom a Ruskom a o problémoch, ktoré čakajú na Rusov.

Američania aj Rusi si budú voliť prezidenta. Jedny i druhé voľby budú mať pre svet veľký význam. Jedny i druhé poskytnú materiál na analýzy aj špekulácie. Tu sa však podobnosti končia.

Nie tak dávno sa médiá na celom svete zaoberali ruskou raketou, ktorá – nevedno ako, lebo Rusi sa dušujú, že nič netušia – dopadla na územie Gruzínska. Do krajiny, ktorá na prvý pohľad pôsobí pokojne. Kontrast? Možno. V

„Architektúra je stav ducha, nie povolanie,“ tvrdil neodmysliteľný architekt 20. storočia Le Corbusier. Podľa toho, akým tempom a

Vojna nejde podľa predstáv Kremľa. Už aj Putinovi zarytí propagandisti na to hromžia. Čo bude ďalej? Veľa závisí od verejnej mienky – ruskej, ale aj ukrajinskej a tej západnej. Aj o ňu sa bojuje a táto zima bude rozhodujúca. Hovorí Alexander Duleba.

„Krajina na okraji“ je dnes nevyhnutne v centre pozornosti. Nech sa na Ukrajine deje a bude diať čokoľvek, poznanie dejín je a bude najlepší spôsob, ako sa zorientovať.