Nechýba ani na jednom vianočnom stole. Gazdinky si preň robia hlavu, vymieňajú si recepty ako divé, pečú ho s náležitým predstihom. Lebo tie, čo zmeškajú pravý čas, môžu medovníkom pri Štedrej večeri akurát tak rozbíjať orechy.

Je tu s nami odnepamäti, približne rovnako dlho ako jej kamarát a spolupútnik jablko. No napriek tomu je oproti nemu vždy v ústraní. Cudne čaká v kúte ako hanblivá slečna na bále, kto si ju všimne a ocení jej prednosti. Hruška.

Vravím si, dnes to nedám, nie, dnes si nezaslúžim, nekúpim ich, aj tak ich zjem celé vrecko naraz a vôbec, je mi to treba? Takto sa zaklínam cestou na trh. Moja pevná vôľa ma však zradí okamžite, ako ich zbadám. Škvarky.

Vyzerá ako pštrosie vajce, ibaže namiesto škrupiny má rapavú pokožku, podobajúcu sa na ihličnatú šišku. Navrchu mu navyše rastie podozrivé, zelené číro. Keď ho však vylúpneme z tejto vtipnej karnevalovej masky, ananás sa nám odmení neopakovateľnou tropickou chuťou.

Cítime ju, keď si umývame zuby, nedá nám pokoj ani cez deň, keď si po jedle dáme do úst žuvačku. Na večer sa nám hojdá v zaliatom čaji, aby upokojila naše nervy a uvoľnila pľúca. Vždy iná a vždy tá istá mäta.

Nájdeme ich skoro v každom lepšom kompóte, to znamená najmä v tom od mamy či starej mamy. Nesmú chýbať vo varenom víne či v punči. Podobajú sa na malé klinčeky na čalúnenie a rovnako sa u nás aj volajú.

Patrí medzi najrozšírenejšie potraviny na svete a všetkým chutí nadmieru. Či už v Južnej Ázii, na Blízkom Východe alebo v Strednej Amerike. Nikde na ňu nedajú dopustiť a majú na jej prípravu množstvo receptov. Šošovica je, skrátka, základ.

Dodnes sa mi pri tej vôni vybaví tichá babičkina predná izba, do ktorej sa chodilo len pri oslavách a vzácnych návštevách. V kúte tam trónil v kvetináči vysoký kríček, ktorý voňal čudno, no omamne. Pripomínal kadidlo a volal sa rozmarín.

Najprv tu bolo okúzlenie fritovacím hrncom. Restovanie a vyprážanie vo veľkej nádobe s olejom sa z profesionálnych kuchýň vďaka novým technológiám presunulo do domácností. Podobne to bolo s mikrovlnkou. V najbližších rokoch nás však čaká veľké dobrodružstvo s metódou sous vide.

Bola raz jedna princezná, ktorej pri narodení istá ohrdnutá sudička nadelila niečo o vretene. Dievčatko to bolo také šikovné, že sa o to vreteno na prahu dospelosti naozaj pichlo a zaspalo na sto rokov. Volali ho Šípková Ruženka.