Oporné body topografie môjho detstva tvorila škola na Čapkovej ulici, kúpalisko Palenerka hore na Hlbokej v údolíčku so skalnými ružami, pivárňou a kolkárňou, Hlavná stanica, kam sme chodili do kina Čas na frigovky a lupinovky. Náš rajón sa končil pri Pionierskom paláci. Na druhú stranu Dunaja, do Petržalky, to už bola výprava; chodili sme tam do záhrad na marhule, na stromoch sedeli petržalskí chalani a strieľali na nás z prakov.

Současné slovenské dohadování o kůrovci a přípustnosti těžby dřeva v Tatrách musí českému čtenáři znít velmi povědomě. Spor o to, mají-li se na hřebenech Národního parku Šumava kácet kůrovcem napadené stromy nebo ne, se vede už skoro patnáct let.

Pred štyridsiatimi rokmi v tej škole vznikla prvá hokejová trieda v Československu. Neskôr do nej chodil Dárius Rusnák, Michal Handzuš, Richard Zedník či Peter Budaj. Dnes sa rodičia, vedenie školy a jej slávni absolventi spájajú, aby chátrajúce ihriská zmenili na otvorený športový areál.

S pesničkami to býva zvláštne. Sú obrazom doby, vraví sa. Ale je to naozaj tak? Rodný môj kraj, zo všetkých najkrajší, si môjmu srdcu najdrahší, len teba mám.

„Nežná revolúcia zmenila život nielen mne, ale i môjmu manželovi,“ hovorí pani Vášáryová. „Mohol začať pracovať a prestal ležať v depresii na gauči,“ dodáva. Ona sa rozlúčila s herectvom a stala sa veľvyslankyňou.

Pri príležitosti 30. výročia Nežnej revolúcie zorganizoval Ústav pamäti národa (ÚPN) deň otvorených dverí. Záujemcovia majú možnosť pozrieť si archív plný materiálov z roku 1989. Archív bude pre verejnosť otvorený do štvrtka 21. novembra a sídli na Miletičovej ulici v Bratislave.

Peter Pellegrini chce zvolať na piatok ráno stretnutie s vybranými členmi Bezpečnostnej rady SR. Diskutovať majú o oblastiach utajovaných skutočností a obrany štátu, na ktorých sa mal podieľať Jaroslav Naď z OĽaNO.

Chcem, aby tieto miniriadky boli mojím veľkým poďakovaním Bohu za slobodu. Píšem ich za stolom v českej reštaurácii, kde sa starší pán dušuje, aký bol komunizmus super.

Keď si novozvolený francúzsky prezident Nicolas Sarkozy vybral v máji tohto roka za svojho ministra zahraničných vecí Bernarda Kouchnera, zabil hneď dve muchy jednou ranou: vzal do svojho tímu jedného z najrešpektovanejších Francúzov, a pokoril tým opozičných socialistov.

Podala som si ruku s princeznou Dianou. Keď niekde poviem túto vetu, vzbudím okamžite rešpekt či vážnosť. Hoci okolnosti celej tejto akcie boli veľmi prozaické. Jedného rána v máji 1991 som sa ponáhľala k zubárovi cez stred Bratislavy, keď zrazu polícia prehradila Panskú ulicu, a ja som sa nechtiac ocitla za širokou žltou páskou.