Čo už môže byť lákavejšou a vďačnejšou témou vedeckého bádania ako kulinária? To isté teoreticky platí aj o výstavníctve.

Čakali sme búrlivého bohéma, prišiel plachý muž, ktorý radšej počúva ako hovorí. Jeho knihy sú akýmsi zaklínaním: píše o krutom, skorumpovanom Rusku, v ktorom mocipáni vládnu pevnou rukou, dúfajúc, že keď to napíše, v skutočnosti sa to nestane. Má rád Led Zeppelin a Wagnerove opery. Rusko je podľa neho unikátne tým, že stojí na ľade. Patrí medzi najznámejších ruských spisovateľov. Vladimír Sorokin.

Ádám Bodor (1936) je obyvateľom Sedmohradska, Transylvánčan. Narodil sa v Rumunsku, od roku 1982 žije v Maďarsku.

Rusko na plnej čiare vyhralo, Gruzínsko dostalo príučku. Tak mnohí vidia rok po vojne situáciu pod Kaukazom. Skutočne je to tak? Ako žijú obyvatelia krajiny považovanej dnes za najvýznamnejšiu figúrku geopolitických šachov medzi Ruskom a Západom?

Keď sa o niekoľko dní v Pittsburghu zídu hlavy dvadsiatich krajín skupiny G20, prisľúbia, že zvrátia výbušnú menovú a fiskálnu expanziu posledných dvoch rokov. Ide o veci, ktoré je pekné sľúbiť. Ale čo také sľuby budú znamenať?

Keď v roku 1959 po rôznych peripetiách vyšiel v parížskom nakladateľstve Olympia Press Mauricea Girondiasa (syn prvého vydavateľa Henryho Millera, Samuela Becketta, Vladimíra Nabokova a ďalších) unikátny literárny text beatnického guru Williama S. Burroughsa Nahý obed (The Naked Lunch), bolo jasné, že ide o kľúčovú záležitosť a senzáciu.

My v tej časti Európy od západu na východ žijeme niekedy v predstave, že to, čo nás delí od lepšieho života, je nedostatok diaľnic. Precestoval som v minulých troch týždňoch šesť krajín západnej Európy a musím povedať, že to tak zďaleka nie je.

Súčasný Európan má tendenciu považovať mnohé zo zázrakov a požehnaní civilizácie za úplné samozrejmosti, na ktoré má človek „nezadatelné právo“. Lenže, ako to už s právami často býva, v skutočnosti je to o čosi zložitejšie a na mnohých miestach na Zemi ide skôr o „nežadatelné právo“. Pitná voda je celkom dobrým príkladom.

Minister poľnohospodárstva sa prihovoril roľníkom básničkou. Nie, netreba sa mu posmievať. Nie je to nijaká novinka. Voľakedy bolo v móde oslovovať ľud veršami. A keďže išlo vždy o tzv. úžitkovú poéziu, niesla stopy akéhosi amatérizmu alebo nedostatočnosti, ako to už pri propagandistických výkonoch býva. Spomeňme na verše básnika Lajčiaka z hĺbky päťdesiatych rokov.

Pokojnú hladinu vyhýbavých vládnych vyjadrení na tému vývoja ekonomiky a verejných financií rozčerili nedávno zverejnené prognózy daňových príjmov z dielne ministerstva financií, premiérov odhad úrovne tohtoročného deficitu nad hranicou 6 % HDP a následné úvahy ministra financií pre denník Financial Times o zvyšovaní daní. Ide pritom len o logické vyústenie krokov súčasnej vlády v oblasti fiškálnej politiky, ktoré sú poznačené bezradnosťou zoči-voči ekonomickému poklesu.