Situácia na ukrajinskom fronte stagnuje. A pokiaľ sa ukáže nádej na prielom v ktoromkoľvek smere pre jednu alebo druhú bojujúcu stranu, môžeme očakávať eskaláciu. V akej miere? Práve to sa nedá presne predpovedať. Od momentu, keď vypukne otvorená vojna, nemožno ju „dávkovať“ na lekárnických vážkach. To platí aj pre agresora aj pre obeť.

Pred 76 rokmi, prvého augusta 1944 začalo Varšavské povstanie. Udalosti druhej svetovej vojny naberali v priebehu júla 1944 dramatický spád. Západným spojencom sa podarilo uskutočniť prielom z predmostia v Normandii, čo znamenalo zabezpečenie a efektívny postup novootvoreného západného frontu.

Pohľad na tých vyše 30 rokov, ktoré uplynuli od pádu komunistických režimov v našich končinách, môže ukázať isté zmeny nálad a striedanie trendov v nazeraní na náš údel. Optimizmus 90. rokov je preč. Krízy a úzkosť z budúcnosti menia pohľad na etablovaný politický systém. A nielen to.

Politická obec je predmetom neustálej nespokojnosti. Je príliš svetská, kompromisná a príliš sa v nej zrkadlí hriešnosť ľudskej povahy. Môže sa tiež javiť ako „nevedecká“, iracionálna, založená na neoverených predpokladoch. Z pohľadu technokrata je neefektívna.

„Rusko nie je nikdy tak silné, ako sa zdá, Rusko nie je nikdy tak slabé, ako vyzerá“. Výrok pripisovaný v dvadsiatom storočí rôznym osobám vystihuje problém, ktorý dnes máme znova a v novej verzii pred sebou. A tak ako vždy odvtedy, čo Rusko začalo v modernej dobe hrať svoju veľmocenskú rolu na európskej šachovnici, aj dnes je to mučivý hlavolam.

V akom zmysle je človek „živočích politický“? Je ním vôbec? Je politika svinstvo, nutné zlo, brutálny boj o moc alebo vznešená realizácia ľudských možností? Existuje ľudská prirodzenosť, na ktorú by sa pri hľadaní odpovede na podobné otázky dalo odvolať?

Maďari majú najväčšiu starosť o útlak ruskojazyčnej menšiny na Ukrajine, my po nich. Slováci sú najviac presvedčení, že vojnu vyprovokoval Západ, pred Maďarskom. S Maďarmi sme si, skrátka, blízki. Naše národné komplexy si vziať nedáme.

Opäť sa nám otvára novembrové obdobie medzi dvoma výročiami: začiatkom komunistického experimentu v Rusku a jeho koncom v našej vlasti. Aj po tridsiatich rokoch je namieste otázka, do akej miery boli tento experiment a táto výzva „spracované“. A či vôbec.

Aký je rozdiel medzi Putinom a Zelenskym? Čo znamenal pre redaktorov .týždňa 17.november? Spomienka na Ernesta Valka a Juraja Kušnierika.

Tridsaťtri rokov od revolúcie v novembri 1989 je príležitosť na bilancie. No otázka o našej dospelosti môže budiť nedorozumenie. Pod dospelosťou si možno predstavovať stav ukončeného vývoja. To určite nie je náš prípad; no nie je to ani zlá správa.