Nedávno som bol opäť v Londýne a tentoraz som mal čas aj na „sightseeing“. Samozrejme, Katedrála svätého Pavla nemohla chýbať. Ani sme netušili a zažili sme historický okamih – prvý deň jej otvorenia po týždňovej uzávere vďaka tamojšej odnoži hnutia Occupy Wall street.

Čo znamená reformácia pre Daniela Pastirčáka? V čom súhlasí s Martinom Lutherom a v čom ho kritizuje? A kto sú reformátori našich čias?

Kniha Podoby viery od nášho kolegu, fotografa Matúša Zajaca, ktorá práve vyšla vo Vydavateľstve Michala Vaška, je oveľa viac než len zbierka fotografií s religióznou tématikou.

Emigrantské komunity žijúce v zahraničí sú notoricky známe svojím vyznávaním klišé. Istanbul s povrchnými britskými alkoholikmi, bohémskymi eurokratmi alebo mysterióznymi orientálnymi podnikateľmi nie je žiadnou výnimkou. Najnovším prírastkom v našom vriacom sa kotle je vlna prichádzajúcich Rusov.

Detstvo. Neraz aj napriek tomu, že sa počas neho môže prihodiť všeličo zlé a kruté, ostáva vryté v našich dušiach a pamätiach akýmsi zvláštnym spôsobom.

Jedno z mnohých znamení nášho kultúrneho úpadku sa týka verbálnych urážok. Žijeme v dobe, keď ide výlučne o bezduché alebo sexuálne narážky.

Kredit. To slovo často počuť v dnešnom Maďarsku. Vo mne vyvoláva vlastne kladné pocity, veď kto má kredit, tomu možno dôverovať. V historickej pamäti Maďarov sa zasa zachovalo, že to bol názov epochálne významného diela Istvána Széchenyiho. V Kredite (Hitel) roku 1830 gróf sformuloval svoj program občianskej premeny uhorskej spoločnosti. A s odkazom na veľkého predka to bol názov aj nášho časopisu.

Ahoj Emil, pamätáš sa na Čongrádyho? Učil nás na strednej, v tých nižších triedach, dokonca chvíľu bol aj náš triedny. Učil fyziku, ale veľa sme toho neprebrali, lebo sme chodili jednak do školskej záhrady strážiť čerešne a potom do Gumonky, kde nám dívali bakelitové rúry a my sme z nich v polytechnickej dielni našej školy vyrábali koše na smeti a kvetináče.

Planétu vedomostí nám predávali ako arabského plnokrvníka, favorita všetkých dostihov. Podľa našich zistení ide o starého, chorého a mimoriadne hlúpeho koňa, ktorému treba čo najskôr uštedriť ranu z milosti. Vyvoláva to všelijaké pocity, ale v prvom rade je to smutné.

Emil, jedno je isté, že sa už nemôžem dočkať, kedy sa ochladí. Jednak neznášam horúčavy, jednak v horúcom lete veľmi nechodím do ulíc. Nie preto, že by som sa bál úpalu, vždy si zoberiem klobúk, ale preto, že po uliciach sa v letnom období pohybujú davy mladých žien a dievčat, ktorých cieľom je, aby chodili čo najmenej oblečené.