Salem je napriek svojmu menu veľký bojovník. Tento Sýrčan akoby z pera

Templári vďačia za svoju slávu nielen svojej bojovnosti a bohatstvu, ale sčasti aj tomu, že „zomreli“ mladí, vo veku necelých dvesto rokov. Niekoľko rytierskych rádov však malo väčšie šťastie a pretrvalo dodnes.

„Dnes, keď umenie napísať list všeobecne upadá, ťažko pochopíme, ako mohol byť list formou celých básnických zbierok alebo dokonca románov,“ píšu Brukner a Filip vo svojom Poetickom slovníku.

Peter Bondra ohlásil minulý týždeň na tlačovke v Bratislave koniec svojej hokejovej kariéry. A zároveň oznámil začiatok kariéry novej – stal sa generálnym manažérom slovenskej reprezentácie.

Intímny portrét skľučujúcej bolesti zo straty milovaného človeka, zabalený do formy netradičného trileru príjemne prekvapí svojou autentickosťou. Svoje ambície však marí kompromisným záverom.

Nemálo ľudí po správe, že Nobelovu cenu za mier dostal tento rok Al Gore, nechápavo potriasalo hlavou, iní už iba rezignovane mávli rukou. To tí, ktorí si pamätajú, že Nobelova cena za mier prišla o svoju nevinnosť už dávno. Škoda, lebo v jej vyše storočných dejinách boli aj veľké chvíle.

Albert Marenčin nikdy neskrýval svoju nevôľu voči Ústavu pamäti národa. Naposledy, keď napísal spomienku na Ctibora Štítnického, bez ktorého riaditeľského krytia by on sám nemohol garantovať nakrútenie ani jedného metra z filmov slovenskej novej vlny.

Rok 2008 bude pre Spojené štáty zaujímavý – chystajú sa prezidentské voľby a Demokratická strana vetrí veľkú šancu. Ak chce dostať do Bieleho domu svojho človeka, musí využiť rozporuplné pocity, ktoré v Američanoch vyvoláva Irak, ale nesmie staviť na človeka, ktorý by robil dojem pacifistu – či rovno slabého vlastenca.

Kým KDH a SNS sa do debaty o panteóne úctyhodných slovenských osobností zapojili návrhmi zákonov, Smer radšej značkuje verejné budovy pamätnými tabuľami. Popri Vladimírovi Clementisovi dostal tú svoju aj komunistický intelektuál Vladimír Mináč (1922 – 1996). Zaslúžene?

ktorých priliehavé označenie sa do písaného textu nehodí, našiel po nežnej revolúcii uplatnenie v rozhlase a odtiaľ šíril nacionalistickú propagandu. Po rozpade Československa, ku ktorému pridal svoju tehličku, získal príznačnú trafiku – na slovenskej ambasáde v Prahe.