Bola som presvedčenou členkou Moslimského bratstva. Bolo to v roku 1985, keď som ešte ako tínedžerka žila v Keni. O sedemnásť rokov neskôr, v roku 2002, som už bola súčasťou predvolebnej politickej kampane v Holandsku a snažila sa získať hlasy pre konzervatívcov. Tieto dve skúsenosti mi dodávajú istý rozhľad, aj keď ide o súčasnú krízu v Egypte.

Známy, ktorý pracuje vo vplyvnej nemeckej politickej nadácii, mi nedávno povedal niečo, čo asi v Česku zažíva mnoho voličov pravice: „Ako som bol minulý rok na jar v eufórii, tak som teraz v zime v depresii.“

Pavel Strojlov je ruský exulant. Žije v Londýne a na svojom počítači má päťdesiattisíc nepublikovaných, nepreložených a prísne tajných dokumentov odcudzených z Kremľa. Väčšina z nich sa datuje do obdobia krátko pred koncom studenej vojny. Ukradol ich v roku 2003 a ušiel z Ruska. Pred pár rokmi by tieto dokumenty mali pre CIA hodnotu miliónov.

Keby prešiel návrh Richarda Sulíka, Slovensko by vyvolalo zbytočnú pozornosť. Pre krajinu ani demokraciu nič dobré. Pokúsim sa odosobniť a nepozerať sa na problém ako politik Smeru. Úplne sa mi to nepodarí, ale chcem ukázať, že v spore ide o viac ako len o osobu Roberta Fica.

Ortodoxný židovský rabín Baruch Myers žije naplno svojím poslaním a veľkou rodinou, momentálne má trinásť detí a vnučku. Jeho každodenný život, životný štýl, ako on hovorí, „lajfštajl“, je do posledného detailu neoddeliteľný od viery.

Emil, zažil som zvláštnu príhodu a neviem, čo si mám o tom myslieť, pretože vysvetlenia môžu byť rozličné. Išiel som do supermarketu. Len tak, popozerať sa, lebo väčšinou nenakupujem, ale občas sa rád po tom obchode poprechádzam a predstavujem si, čo by som si všetko mohol kúpiť, keby som na to mal, lenže problém ani nie je v tom, že na to nemám, ale v tom, že to nepotrebujem, pretože to, čo potrebujem, už mám.

Nedávno sa vláda pokúsila v rámci naplnenia štátnej kasy zvýšiť aj spotrebné dane. Okrem cigariet chcela vytiahnuť peniaze aj od pivovarníkov a vinárov. Obe skupiny protestovali. Vinári úspešne. Prečo sú takí výnimoční?

Sú to iní Česi, Slováci, Poliaci, Nemci... Berú tisíce eur mesačne, žijú a pracujú tisíce kilometrov od svojich domovov, slúžia zvláštnemu súštátiu, o ktorom nikto nevie, čo to je, a už vôbec nikto netuší, čo z neho časom bude. Na návrší nad starým mestom si postavili vlastnú štvrť, ktorá, pretože do šírky veľmi rásť nemôže, mohutnie a šplhá sa do výšky. Nie sú obyvateľmi mesta, v ktorom celé roky žijú, ale ani krajiny, z ktorej pochádzajú. Sú to „Bruselčania“.

Zišlo sa nás v pražskom televíznom štúdiu osem. Dvaja moderátori a šesť hostí, aby sme sa v televíznom štúdiu s vážnou tvárou bavili takmer hodinu v programe Českej televízie Kontexty o otázke, ktorá znela „Spolková krajina Česko, alebo prežijeme bez Nemecka?“.

Emil, vieš, čo robím, keď nič nerobím? Dívam sa na telku. A keďže nič nerobím furt, tak na ňu zízam stále. Rozmýšľam, ako sme žili, keď nebola televízia. Ani si to už neviem predstaviť.