Využívanie asymetrického vzťahu je jednou z najčastejších taktík úspešného boja. V symetrickom vzťahu sa stretávajú dve porovnateľné strany, ktoré nasadia do boja to najlepšie a súťažia v rovnakých parametroch.

Arabská jar z Tunisu a Egypta sa mení na arabskú zimu v Jemene, Bahraine, Saudskej Arábii, kde autoritatívni (a zároveň so Západom spolupracujúci) vodcovia ukazujú čoraz väčšiu ochotu použiť voči vlastnému obyvateľstvu hrubú silu. Žiadny z nich sa však zatiaľ nevyrovná líbyjskému vodcovi Kaddáfímu, kedysi nepriateľovi, neskôr spojencovi z rozumu a dnes znova vyvrheľovi nielen demokratického sveta, ale dokonca aj Arabskej ligy, spolku vládcov pochybnej povesti.

Ak dlhšie žijeme, budeme aj dlhšie pracovať. Pri pohľade na dôchodkové systémy, do ktorých čoraz menej priteká a z ktorých čoraz viac odteká, to znie logicky.

Dunaj je po Volge druhou najdlhšou riekou v Európe. Pramení v nemeckom Čiernom lese a na hranici Ukrajiny a Rumunska sa vlieva do Čierneho mora. Okrem Claudia Magrisa či Michala Hvoreckého inšpiroval aj desiatku autorov a autoriek z krajín, ktorými preteká.

Nič neilustruje koniec komunizmu vo východnej Európe jasnejšie ako pád Berlínskeho múru, pretože nič neilustrovalo komunizmus jasnejšie ako Berlínsky múr. Železná opona, ostnaté drôty, mínové polia a štekajúci psi sa síce tiahli od Baltického mora cez Dunaj až na bulharsko-turecké hranice.

Slovenský politik, sociológ, prekladateľ a diplomat Martin Bútora si dnes prevzal Cenu Nadácie Dagmar a Václava Havlových Vize 97. Cena sa tradične odovzdáva v Prahe v deň narodenín bývalého československého a českého prezidenta Havla.

Každý, kto si dnes vyberá vysokú školu, má šancu pozrieť si jej umiestnenie v rebríčkoch, ktoré sa snažia merať a porovnávať kvalitu vzdelávacích inštitúcií. Od slovenskej Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry (ARRA) až po celý rad medzinárodných rankingov, ak chceme vidieť miestne (slovenské, české) univerzity a vysoké školy v medzinárodnom porovnaní.

Na to, čo sa podarilo za uplynulých dvadsať rokov u nás dosiahnuť, sa možno pozrieť dvojako, píše v úvode knihy Kde sme? Mentálne mapy Slovenska jeden z jej editorov Martin Bútora.

Domáce správy z poslednej doby sa nečítajú ľahko. Nie kvôli prieskumom verejnej mienky, ani kvôli dátam z ekonomiky. Skutočne ťažko sa čítajú tie správy, z ktorých vyplýva, že na politickej scéne takmer na každého niekto niečo má, že sa to v istej chvíli vytiahne a že sa z toho všeličo potvrdí, tu neznáme konto, tam neznáma firmička.

Keby nebolo veľkých obáv o vývoj v Pakistane, keby nebolo neistoty, kam až zájde v jadrovom programe Irán a kedy sa ho Izrael rozhodne zastaviť, a keby nebolo čoraz ostrejšej ruskej zahraničnej politiky, bola by to pre amerických zahraničných analytikov správa číslo jeden.