Nájdených 53 výsledkovpre výraz „david Brooks“
.týždeň

Brooksova otázka pre nás

.jaroslav Daniška .názory

Prečo sa vidíme horšie, než naozaj sme? Čo fascinuje neveriaceho na veriacich? A ako bude vyzerať mapa o sto rokov?

.týždeň

Samozvaný cár

.jaroslav Daniška .eva Čobejová .časopis .téma

Vďaka kríze na Ukrajine sme sa dozvedeli oveľa viac o vnútornom nastavení Ruska. Dnes už je ťažké tvrdiť, že Russkij Mir patrí do Európy aj v širšom zmysle slova. Naopak, Moskva sa Európe vedome vzďaľuje. A vidí v tom osobité poslanie a svoju budúcnosť.

.týždeň

Nedáš si marshmallow?

.dušan Jaura .spoločnosť

V známom „marshmallow teste“ z konca šesťdesiatych rokov sa skúmali reakcie štvorročných detí, ktoré mali po jednom vstúpiť do miestnosti a rozhodnúť sa, či si obľúbenú sladkosť (marshmallow) zoberú okamžite, alebo počkajú.

.týždeň

Cimrmanova teória externizmu

.dušan Jaura .spoločnosť

Slávny český polyhistor Jára Cimrman vysvetľuje menej známemu kolegovi Albertovi Einsteinovi svoju filozofiu externizmu slovami: „vec je tam, kde sa domnievame, že nie je, a nie je tam, kde sa domnievame, že je“. Ak napríklad v ruke držíme kúsok kriedy, podľa tejto teórie krieda napĺňa celý okolitý priestor a iba v mieste, kde kriedu vidíme, v skutočnosti nie je. To, čo držíme v ruke, je iba akási prázdna bublinka uprostred súvislého kriedového masívu...“.

.týždeň

Český týždeň Tomáša Nemečka

.tomáš Němeček .časopis .týždeň vo svete

Americký komentátor David Brooks vyhlasuje vždy na prelome roka svoju cenu pre najlepšie eseje. Pochopiteľne, len pre tie písané v angličtine. Koho by ste vybrali za česko-slovenský priestor? Moji kandidáti za minulý rok sú dvaja. Zástupca šéfredaktora českého Respektu Petr Třešňák v eseji Deti splnu opisuje výchovu svojej autistickej dcéry vrátane svojho zúrivého zúfalstva nad jej nočnými záchvatmi (Respekt 27. januára 2014).

.týždeň

Zaútočiť? Nezaútočiť?

.jaroslav Daniška .časopis .týždeň vo svete

Svet je rozdelený, experti sú rozdelení, konzervatívci aj liberáli sú rozdelení medzi sebou, a rozdelené sú aj mnohé noviny.

.týždeň

Literárna cesta do hlbín žiakovej duše

.vladimír Burjan .daniel Bútora .časopis .literatúra

„Bol som zlým študentom,“ priznáva sa hneď zo začiatku svojho rozprávania francúzsky spisovateľ a bývalý učiteľ Daniel Pennac. Jeho inšpiratívna kniha je z veľkej časti práve o učiteľoch. A o študentoch. Slabých žiakoch. A o láske (nie k učeniu, ako by sa mohlo zdať, ale k žiakom.)

.týždeň

Nedáš si marshmallow?

.dušan Jaura .časopis .školstvo

V známom „marshmallow teste“ z konca šesťdesiatych rokov sa skúmali reakcie štvorročných detí, ktoré mali po jednom vstúpiť do miestnosti a rozhodnúť sa, či si obľúbenú sladkosť (marshmallow) zoberú okamžite, alebo počkajú.

.týždeň

Cimrmanova teória externizmu

.dušan Jaura .časopis .školstvo

Slávny český polyhistor Jára Cimrman vysvetľuje menej známemu kolegovi Albertovi Einsteinovi svoju filozofiu externizmu slovami: „vec je tam, kde sa domnievame, že nie je, a nie je tam, kde sa domnievame, že je“. Ak napríklad v ruke držíme kúsok kriedy, podľa tejto teórie krieda napĺňa celý okolitý priestor a iba v mieste, kde kriedu vidíme, v skutočnosti nie je. To, čo držíme v ruke, je iba akási prázdna bublinka uprostred súvislého kriedového masívu...“.

.týždeň

Obhajca

.daniel Bútora .časopis

Barack Obama pred štyrmi rokmi porazil svojho republikánskeho súpera Johna McCaina svojou víziou nádeje a zmeny; bola to „zmena, ktorej môžeme veriť". Paradoxom prezidenta, ktorý dnes obhajuje svoj úrad proti Mittovi Romneymu, je silné varovanie pred zmenami, ktoré by čakali Romneyho Ameriku, takmer nostalgia za Spojenými štátmi, v ktorých dnešné generácie vyrástli, no ktoré už nasledujúca generácia zažiť nemusí. Minulotýždňový zjazd Demokratickej strany, ktorý oficiálne nominoval Obamu za kandidáta na ďalšie štyri roky, bol plný volania po uchovaní toho, čo charakterizovalo blahobyt a dobrý život Američanov posledného polstoročia ? od možnosti väčšiny ľudí nájsť si dobrú prácu a slušné bývanie až po veľké zdravotné programy Medicare a Medicaid. Bolo to volanie za Amerikou, ktorá ponúkala kombináciu tradičného amerického sna, kde sa tí usilovní a pracovití bez ohľadu na svoj pôvod môžu dostať (niekedy až v ďalšej generácii) k ovociu svojej práce, a sveta, v ktorom sa štát nakoniec aspoň nejakou formou postará o slabších a pomôže núdznejším. Nostalgiu tomuto volaniu dodáva skutočnosť, že táto Amerika existuje čoraz menej, a že dlhy, ktoré táto Amerika vyrobila, bude musieť niekto zaplatiť. Amerika má na začiatku druhého desaťročia druhého tisícročia prvú generáciu nových dôchodcov, ktorí sa narodili po 2. svetovej vojne. Sú relatívne zdraví, plní energie, relatívne bohatí (často so štátnymi alebo firemnými penziami), majú niečo vyše 65 rokov a ďalšich 20-30 rokov aktívneho života pred sebou. Nie je vylúčené, že táto generácia dôchodcov, ktorá bola podľa Davida Brooksa dokonca vytvorila úplne novú vekovú skupinu v spoločnosti, skupinu aktívnych penzistov s osobitnými návykmi a potrebami, bude v tejto podobe aj generáciou poslednou. Tá ďalšia o 20 či 30 rokov na to všetko už nemusí mať peniaze.